Pred pár rokmi som vo svojej E-mailovej schránke našiel text pod názvom: „Naučil som sa…“ Neviem, kto je jeho autorom, v každom prípade sú to však veľmi hlboké slová, nažitá skúsenosť neznámeho človeka, ktorú vložil do týchto riadkov. A tak po rokoch sa k nim opäť vraciam, aby povzbudil mňa, moju dušu, ale aj Vaše duše, milí čitatelia. Nuž spolu sa započúvajme.
Ak si urobíš čas na prečítanie nasledujúcich riadkov, možno že skončíš s jasnejším pohľadom do budúcnosti. Tieto témy nás skryte ovplyvňujú každý deň…
Naučil som sa …
– že najlepšia učebnica života je minulosť staršieho človeka, než som ja…
– keď si zamilovaný, je to na Tebe vidieť…
– že stačí, aby jeden človek povedal: „Cítim sa s Tebou dobre“, aby som sa cítil dobre…
– že mať usínajúce dieťa v náručí, je tým najkrehkejším a najkrajším pocitom na svete…
– že byť priateľským a láskavým je viac, než mať pravdu…
– že nikdy nemôžeš odmietnuť darček od dieťaťa…
Naučil som sa,
– že vždy ešte ostáva možnosť pomodliť sa za niekoho, keď už nemám silu mu pomôcť iným spôsobom…
– že nezáleží, akým váženým si v živote. Každý potrebuje priateľa, ktorý s ním dokáže robiť i hlúposti…
– že všetci niekedy potrebujeme držať v dlani niečiu ruku a srdce, ktoré nám rozumie…
– že malá prechádzka s otcom okolo bloku za letného večera, keď som bol malý, urobila veľké zázraky v okamihu, keď som dospel…
– že život je ako rolka toaletného papiera. Dostaneš sa tým skôr ku koncu, čím rýchlejšie sa odvíja…
– že by sme mali byť radi, keď nám Boh nedáva všetko, o čo ho žiadame…
– že peniaze nerobia postavenie medzi ľuďmi…
– že práve malé denné udalosti robia život veľkolepým…
Naučil som sa…
– že pod tvrdou schránkou každej osobnosti sa skrýva niekto, kto potrebuje byť ocenený a milovaný…
– že Pán nestvoril všetko za jeden deň, čo ma núti k zamysleniu, či by som ja mal?
– že ignorovanie skutočnosti nemení skutočnosť ako takú…
– že keď plánujem ísť spoločnou cestou s niekým, dávam mu súčasne možnosť, aby mi ubližoval…
– že láska, nie čas zahojí všetky rany…
– že najľahšia cesta vyrásť v osobnosť, je obklopiť sa ľuďmi šikovnejšími, ako som ja…
– že každý, koho stretneš, si zaslúži byť pozdravený úsmevom…
– že nie je nič sladšie, ako spánok s vlastnými deťmi a cítiť ich dych na tvári…
– že nikto nie je dokonalý, kým sa do neho, resp. do nej nezamiluješ…
– že život je tvrdý, ale ja som tvrdší….
– že šance nie sú nikdy stratené. Tú, ktorú prepasieš, dostane niekto iný…
– že pokiaľ si naplnený trpkosťou, šťastie zakotví niekde inde…
– že by som si prial povedať otcovi ešte raz, ako ho mám rád predtým, ako odišiel…
– že keď môj novonarodený vnuk zviera môj prst vo svojej malej dlani, som zbláznený do života…
– že každý by mal svoje slova udržiavať jemné a nežné, pretože zajtra sa k nemu môžu vrátiť…
– že úsmev je najlacnejší spôsob, ako zlepšiť svoj vzhľad…
– že si nemôžem vybrať, ako sa cítim, ale môžem si vybrať, čo s tým urobím…
Naučil som sa….
– že každý by chcel žiť na vrchole, ale všetko šťastie a rast sa uskutočňuje na ceste tam…
– že najlepšie je dávať rady len v dvoch prípadoch: pokiaľ si o ne požiadaný alebo ide o nebezpečenstvo ohrozenia života…
– že čím menej času strávim prácou, tým viac veci urobím…
Nuž priateľu. Toto som sa naučil, toto ma naučil život a ja sa dnes s touto mojou skúsenosťou delím s tebou. Čo s tým urobíš, je len už na tebe. Áno, je to už iba na Tebe.
Tvoj starší priateľ.
Neznámy autor
Foto: Jozef Žvanda