Pri slovách mojej spolužiačky Marianky: „Prečo sa mám tak veľa učiť, keď mi to bráni v robení dobrých skutkov a nemôžem sa starať o spásu okolitých ľudí? Načo sa učím???“, som v tej chvíli nedokázala odpovedať, nakoľko som si myslela to isté… Potom sme z nášho drahého UPaC odišli a na chvíľu sme sa zastavili v Kaplnke svätého Alberta, kde je náš drahý Priateľ – Ježiš. Pri pokľaknutí mi vnukol Pán svoju myšlienku:
„Učíš sa preto, aby si mohla pomáhať viac vo svojom odbore, budeš pomáhať viac ako, keď o tom nič nebudeš vedieť! “
Túto myšlienku som povedala i svojej spolužiačke a boli sme obe ticho…
Je veľká sila, ako sa nás Boh dotýka, že v našom negatívnom myslení nachádza pozitíva a dôležitejšie je, že nám to dáva priamo pred oči, priamo do úst ľudí, ktorých stretávame… Je zvláštne, ako sú naše oči zaslepené… Ale Boh nám v pravej chvíli otvára oči, odostiera závoj, cez ktorý nevidíme…
Vďaka Pánovi sa dejú tie VEĽKÉ veci v našom živote :).
akvE, študentka 2. roč.