„Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo“ (Lk 8, 16).
Tieto slová nás vítajú dnes na Katolíckej univerzite na prahu nového akademického roka. Vítajú nás slová Pána Ježiša o svetle. Svetlo je kľúčové v živote človeka. Iba vo svetle sa cítiš istý, vieš, že môžeš kráčať, že sa nepotkneš a že si neublížiš. Iba vo svetle spoznáš iného človeka, iba vo svetle spoznáš jeho tvár, iba vo svetle spoznáš vlastnú tvár.
V istom príbehu sa hovorí o starom rabínovi, ktorý sa svojich žiakov pýtal na svetlo, pýtal sa, kedy končí noc a začína deň. Odpovedali: „Keď v diaľke dokážeš rozoznať buk od duba, keď v diaľke dokážeš rozoznať dom od domu, keď v diaľke dokážeš rozoznať človeka od človeka.“ Odpovedal: „Nie, nie. Noc končí a začína deň, keď v prichádzajúcom človeku spoznáš svojho brata.“
Pán Ježiš dnes hovorí, že bol by to čudák človek, ak by žil v tme, ak by zažal sviecu a prikryl by ju nádobou. Bol by to čudák, ak by v tme zažal sviecu a namiesto svietnika by ju postavil pod posteľ. Svieca má svoje miesto na svietniku, nie pod posteľou. Navyše zažatú sviecu nemožno ukryť. Aj keď by sme ju zažatú postavili pod posteľ, prezradil by ju jej horiaci plameň.
Čo je tým svetlom, o ktorom dnes hovorí Ježiš? Včera ste sa lúčili so svojimi rodičmi, súrodencami, blízkymi, s frajerkami, s frajermi. Spomeňte si na pohľad svojich rodičov, svojich dobrých rodičov. Keď sa včera s vami lúčili, čo asi videli? Možno v očiach tých, ktorí odchádzali z domu po prvýkrát, možno videli neistotu, rozpaky, možno aj slzy. Čo ešte asi videli vaši rodičia? Som si istý, že vo vašich očiach, napriek rozpakom, napriek slzám videli svetlo, svetlo nádeje. Vy ste ich nádejou. Je to svetlo lásky, ktorou vás milujú. Ich láska sa odráža vo vašich očiach. Je to ešte aj iné svetlo, svetlo Božej milosti, svetlo milosti, ktorú sme získali v krste. Možno toto svetlo videli vaši rodičia vo vás, lebo každý dobrý rodič túži, aby z očí jeho detí nevyhaslo svetlo. Každý rodič túži, aby jeho dieťa, syn, dcéraboli dobrí, čistí, nevinní, aby v nich horelo svetlo Božej milosti. To je to svetlo, ktoré v nás má horieť, ktorým máme svietiť do temnôt našich dní, svetlo, ktoré sa nedá ukryť. To je to svetlo, ktoré je v dnešnom dravom svete ohrozené a čelí nebezpečenstvu, že zhasne.
„…ale postaví ju, sviecu, na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo, aby videli svetlo.“ Čo myslíte, čo je asi dôvodom, že vás vaši rodičia poslali študovať na univerzitu? Zaiste je množstvo dôvodov a odpovedí na toto prečo. Aký je váš dôvod, že prichádzate študovať, sem študovať, sem na Katolícku univerzitu? Aký máte dôvod? Aj môj synovec sa dnes posadil do vysokoškolskej lavice. Chce byť počítačovým odborníkom. Povedal mi, že chce študovať, aby nemusel v živote fyzicky pracovať. Nato som reagoval: „Toto nie je ten správny dôvod a motív. V živote tak či tak nie raz budeš musieť fyzicky pracovať. Ty potrebuješ hlbší dôvod, hlbší zámer.“ Nuž prečo ste dnes sem prišli študovať? Ježiš nám skrze podobenstvo dáva odpoveď: „Aby tí, čo vchádzajú, aby videli svetlo, aby videli svetlo.“ Myslím, že aj keď to rodičia nevyslovili, že práve tu sa skrýva kľúč vášho príchodu k nám, kvôli svetlu, aby vo vás horelo svetlo, aby vo vašom svetle mohli iní nájsť istotu, aby sa nepotkli. Je dôležité uchovať si toto svetlo, je potrebné tomuto svetlu vo vás pomôcť rásť.
Aby toto svetlo nezhaslo, aby naopak jeho intenzita vo vás rástla, aby sme si vo svojom srdci uchránili svetlo posväcujúcej milosti, k tomu nám aj v tomto roku bude slúžiť okrem mnohých informácií a vedeckých poznatkov aj svetlo Božieho slova a svetlo Eucharistie. Aby toto svetlo mohlo v nás rásť, Svätý Otec nám ponúka YOUCAT, Katechizmus pre mladých. V jeho úvode hovorí: „Študujte katechizmus vášnivo a vytrvalo! Obetujte nato celý život! Mali by ste vedieť, čomu veríte. Mali by ste poznať svoju vieru dôkladne, ako pozná IT-odborník operačný systém svojho počítača. Mal by ste svojej viere , porozumieť tak, ako rozumie dobrý hudobník svojmu dielu, ktoré hrá. Vo svojej viere by ste mali byť zakorenení oveľa hlbšie ako generácia vašich rodičov, aby ste dokázali čeliť výzvam a pokušeniam dnešnej doby. Potrebujete Božiu pomoc, ak nechcete, aby vaša viera vyschla ako kvapky rosy na slnku, ak nechcete podľahnúť lákadlám konzumu, ak sa vaša láska nemá utopiť v pornografii, ak nechcete zradiť slabých a nechať napospas svojmu osudu nevinné obete.“
Aj toto vám chceme ponúknuť, svetlo večného Slova, aby sme videli na cestu.
„Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo“ (Lk 8, 16).Toto podobenstvo má pre nás všetkých, pre celé univerzitné spoločenstvo ešte jeden význam. Od chvíle, keď vstupujeme na pôdu našej Katolíckej univerzity, stali sme sa akoby lampou na svietniku a každý nás vidí, každý vidí štýl nášho života. Mnohí nerozumejú o čom je Katolícka univerzita a ani nerozumejú o čom je katolícka viera. Čomu však rozumejú dobre, to je štýl, akým majú žiť katolíci, štýl , akým sa má žiť na Katolíckej univerzite. Náš život je najlepšou reklamou pre našu univerzitu, náš život je najlepšou odpoveďou na otázku o zmysle či nezmysle našej viery. Máme byť svetlom či tmou?
Ktosi raz povedal: „Ak nemôžeš zažať sviecu, aspoň neprekážaj svetlu.“ Kiež by sme boli zažatými sviecami.