Jeden univerzitný profesor so záľubou hovoril o Cirkvi a kňazoch ako o tmároch, ktorí brzdia pokrok, o rytieroch tmy. Týmito slovami vždy končieval svoje prednášky. Jeden bystrý poslucháč mal dosť už týchto urážok, preto sa rozhodol, že navštívi pána profesora.
– Pán profesor, – začal zdvorilo, prosím vás o vysvetlenie niektorých mojich pochybností.
– Nech sa páči, mladý priateľ, sadnite si.
– Predovšetkým, pán profesor, by som bol zvedavý, akým spôsobom sa nám zachovali spisy starých klasikov. Komu môžeme ďakovať, že sa nestratili v tých dobách spisy Homérove, Tacitove a iných starých klasikov, keď prichádzalo barbarstvo?
– Je známe, – odpovedá profesor, že mnísi odpisovali klasikov, a tak zachránili ich diela pred spustošením.
– Ako mnísi?! A neboli oni brzdou pre pokrok? Prečo opisovali tie knihy?
– No hlavne benediktíni.
– To je úžasné, teda rehoľníci zachránili kódexy? To bola veru namáhavá práca.
– Iste, mnohí dostali až suchotiny od toho množstva prachu v knihovniach.
– Bolo to v tých dobách, keď mnohí panovníci sa nevedeli ani podpísať, a mnísi opisovali knihy pre ďalšie pokolenia. Tak sa nám zachoval Cézar, Cicero, Virgin, Tribún, Ovídius atď. Naozaj to množstvo starostlivo popísaných kódexov, žeby bola práca rehoľníkov márna, pán profesor? Veď písmená sú tak krásne vymaľované a tie iniciálky sú skutočne umelecké diela. Pán profesor, je to pravda, že by sme bez kňazov nemali ani Kolumba a Vasca de Gama? Hovorí sa, že mních Framan v roku 1450 nakreslil povestnú mapu, ktorá vzbudila v Kolumbovi myšlienku vypraviť sa na cestu okolo sveta.
– To je pravda, – odpovedal profesor trochu nervózne, – ale nezabudnite, že tú mapu by mohol nakresliť aj hociktorý iný človek, nielen kňaz?
– Spomínam si, že ktorýsi pápež zaviedol do aritmetiky arabské čísla namiesto nevhodných číslic rímskych.
– Áno, bol to pápež Silvester I., ale mohol to urobiť aj niekto iný.
– Lenže urobili to kňazi. Tiež som počul, že kňaz vynašiel ďalekohľad a prvý drobnohľad. Je to pravda, pán profesor, že by to pochádzalo od kňazov, ktorí sú brzdou pokroku?
– Áno, je to fakt. Ďalekohľad vynašiel františkán Roger Bacon a poznamenávam, že Bacon bol veľmi moderný mních, – hovorí profesor.
– Ešte som sa chcel niečo opýtať: Galileo predsa nebol prvý, ktorý tvrdil, že zem sa točí okolo Slnka.
– Prvý to učil už Kopernik.
– Zase kňaz? No počul som, že ani Kopernik nebol prvý. Sto rokov predtým rezenský biskup Regio Montanus už učil o tomto probléme. Ešte prosím trochu trpezlivosti, pán profesor. Prečo tá doba, v ktorej veda, umenie a literatúra kvitli, menuje sa „Zlatou dobou Leva X“?
– Lebo Lev X. bol veľkým podporovateľom učencov, umelcov a spisovateľov.
– Ako je to možné, veď Lev X. bol predsa pápež a farári, biskupi a pápeži boli brzditeľmi pokroku.
– Priateľu, – vybuchol rozčúlený profesor, – mne sa zdá, že ste prišli len preto…
– Len preto, aby som rozptýlil vaše pochybnosti, rušivé názory, – odpovedal úctivo študent. Smel by som Vám položiť ešte niekoľko otázok? Je to pravda, pán profesor, že prvé ľudové školy založil Ján del la Salle?
– Áno, bol to Francúz.
– Je to pravda, že to bol kňaz, vyhlásený za svätého, pán profesor?
– Mňa to nezaujíma.
– A viete o tom, že mních Bertold vynašiel pušný prach? Aresto Quido, pán profesor, že vynašiel noty, istý bavorský mních maľbu na skle a jezuita Seschi z Itálie vynašiel spektroanalýzu? Viete o tom, pán profesor?
– Priateľu, chcete ma nahnevať?
– Ale kdeže, pán profesor. Ale je to pravda, že hromozvod nevynašiel vlastne Franklin, ale pred ním si už postavil hromozvod premonštrátsky kňaz Prokop Diviš.
– Človeče, že sa vám jazyk nezastaví.
– Vidíte, jazyk. Najväčší odborník na cudzie jazyky našej doby je kardinál Mezofanti. Ovládal viac ako 70 rečí. O filológiu sa začal zaujímať už ako mladý kňaz. Keď mal vyspovedať poľského raneného vojaka, za jednu noc sa naučil po poľsky. No najzaostalejším človekom by bol asi kardinál Mack, ktorý odhalil svetu tajomstvo palimpsestu – písma na pergamene, z ktorého už bolo zotreté a vymazané.
– Dosť, dosť človeče, kam chcete ísť?
Kam, ktorým smerom? No to by som sa musel opýtať Amal Fickeho de Gjoja, ktorý asi v roku 1500 vynašiel kompas, viete o tom, pán profesor, že to bol kňaz?
Priateľu, rozhodli ste sa.
Proti ohňu by bola dobrá striekačka, lenže prvú striekačku vynašli opäť kňazi, cisterciáni, pán profesor. V Paríži boli až do 17. storočia hasičmi kapucíni.
Keby ste tak duchaplne nehovorili, bol by som vás vyhodil.
Ale, pán profesor, kam? Spomínam si na balón. Hovorí sa, že bratia Mongoflierovi prvýkrát vzlietli. Lenže predstihol ich mních, ktorý v roku 1720 za prítomnosti celého kráľovského dvora vzniesol sa do vzduchu. Vy si utierate okuliare, pán profesor? No to je tiež kňazský vynález. Okuliare vynašiel dominikán, Alexander Spinóza. Pozeráte sa na hodinky, pán profesor. Hodinky sú tiež vynálezom kňazov. Prvé hodinky zostrojil Casiodorus. Ale pozorujem, že som sa vám stal nepohodlným. Už idem. Vonku nám už svietia pouličné lampy. Viete, že svietiplyn objavili jezuiti? Ale už naozaj idem. Vidím, že máte nádhernú motorku. Motorku vynašiel kňaz Pancio a už v r. 1845 sa na nej vozil. Dobrú noc, pán profesor.
Po tomto vymenovaní by nik nepovedal, že kňazi sú brzdou pokroku pre to, čo vynašli. No niektorí tvrdia, že kňazi sú brzdou pokroku preto, lebo hovoria o nádhernom záujme Božom o nás.
Viete si predstaviť snúbenca, ktorý by vám napľul do tváre, vynadal vám, vyfackal vás a vy by ste povedali: aj tak ťa milujem?
Text: Anonymný autor
Foto: Jozef Žvanda