Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a dom sa naplnil vôňou oleja. Už predtým sa dom naplnil vôňou služby. Marta posluhovala Ježišovi, aby bol v tomto dome prijatý, aby mu nič nechýbalo, aby sa mohol občerstviť a nasýtiť, veď láska ide cez žalúdok. Dom sa naplnil aj vôňou Lazárovej služby. Ten pozval Ježiša k stolu, slúžil mu svojou prítomnosťou a nenechal ho tam osamoteného (Porov. Jn 12, 1-11).
No keď Mária librou pravého vzácneho nardového oleja pamazala Ježišove nohy, táto vôňa vynikla nad všetky vône. Mária darovala Ježišovi to, čo považovala za najvzácnejšie. Tento olej by sa mohol predať a peniaze by sa mohli rozdať medzi chudobných, tak usúdil prítomný Judáš. No Mária to svojim ženským srdcom videla ináč. Áno, v budúcnosti bude potrebné sa postarať aj o chudobných, ale teraz je tu Ježiš, je to jedinečná chvíľa, ako mu poslúžiť. Mária darovala Ježišovi to, čo považovala za najvzácnejšie, svoje čisté srdce a dom sa naplnil príjemnou vôňou.
Témou našej dnešnej mládežky je hodnota manželstva. Udalosť s vôňou, ktorá naplnila dom vo chvíli, keď Mária pomazala Ježišovi nohy, je hlboko symbolická. Vždy, keď slúžime Ježišovi, keď vycítime, že nad všetky veci na svete je potrebné slúžiť práve jemu, vždy náš dom, naše srdce napĺňa vzácna vôňa Božej lásky. Je mnoho miest na svete, kde môžeme slúžiť Ježišovi, kde ho môžeme objaviť v bratoch a sestrách, kde ak mu slúžime, náš dom, naše srdce zaplní Božia vôňa. Sú však aj výlučné a jedinečné miesta, kde môžeme výlučne slúžiť svojmu učiteľovi, kde nás výlučne naplní jeho vôňa. Týmto miestom je definitívne rozhodnutie milovať Ježiša v kňazstve a zasvätenom živote, keď sa mu úplne darujeme, keď sa on stáva pre nás ženíchom a Cirkev nevestou. Pri kňazskej vysviacke, pri večných sľuboch a počnúc týmto dňom každý deň, keď budeme slúžiť Ježišovi v bratoch a sestrách, náš dom a naše srdce sa bude napĺňať Božou ľúbeznou vôňou.
Je ešte jedno miesto na svete, výlučné miesto, kde Boh napĺňa náš dom a srdce ľúbeznou vôňou. Takým miestom je sviatostné manželstvo. Keď si dvaja snúbenci pred oltárom, pred zástupcom Cirkvi a pred prítomnou cirkevnou obcou vedome, dobrovoľne a z čistej lásky vymieňajú svoje áno, vysluhujú si sviatosť manželstva a chrámom v tej chvíli preniká príjemná vôňa. Tí dvaja si prostredníctvom tejto sviatosti chcú navzájom slúžiť, chcú slúžiť Ježišovi, ktorý sa im zjavuje v tom druhom. Denne ich dom a srdcia budú napĺňané Božou ľúbeznou vôňou, denne, ak sa budú navzájom milovať, ak si budú navzájom slúžiť, ak si budú navzájom odpúšťať. Tam v manželstve ja potrebné, aby si navzájom svoje nohy natierali vzácnymi darmi lásky, obety, pochopenia, odpustenia, aby sa z ich domu šírila ľúbezná vôňa. Najprv je to potrebnú robiť tu v manželstve, aby neskôr túto ľúbeznú vôňu šírili aj ďalej medzi svoje deti, príbuzných, do farského človeka a ku každému človeku, v ktorom sa budú usilovať objaviť Krista.
Ak hovoríme o hodnote manželstva, tak je to práve toto – dom plný ľúbeznej vône lásky, porozumenia, zodpovednosti, obety, milosrdenstva a odpustenia. Hodnota manželstva spočíva práve v tom výlučnom a trvalo darovaní sa svojmu manželovi, svojej manželke, v ktorej tvári, v ktorého tvári som spoznal Krista. Keď stoja pred oltárom, keď si vedome, dobrovoľne a z lásky vymieňajú svoje áno, to je tá chvíľa, podobná tej z domu Marty, Márie a Lazára. Chvíľa, keď Mária pochopila, že toto je ten najdôležitejší okamžik z jej života, keď je potrebné úplne sa darovať Ježišovi, aby sa neskôr mohla darovať aj iným, chudobným. A tak Mária darovala Ježišovi to najcennejšie, už nie iba drahocennú masť, ale svoje pokorné, kajúce a milujúce srdce. Tu sa už nešíri iba vôňa drahej masti, ale vôňa jej čistého srdca, ktorá preniká všetko a všetkých.
Chvíľa, keď si dvaja snúbenci vymieňajú svoje áno, je tou chvíľou, keď darujú Ježišovi svoje srdcia. Vtedy sa už nešíri iba vôňa parfémov, ktorými sa prikrášlili. Vtedy sa tu šíri vôňa čistej lásky, lásky, ktorou sa túžim darovať Ježišovi v mojej manželke, v mojom manželovi výlučne, jedinečne a navždy. Vtedy sa deje čosi metafyzické, ako pri slávení Eucharistie, prepodstatnenie, keď dve srdcia, dve duše, dve telá sa v tej chvíli stávajú jedným, moje a „ja“ a tvoje „ty“ sa menia na naše spoločné „my“. A tak sú podobní Bohu, ktorý je tiež jeden, Bohu, ktorý je spoločenstvom troch osôb. Aj skrze ich „my“ raz z čistej darujúcej sa lásky pribudne nový život, dieťa. A tak budú naplno podobní Bohu.
Manželským sľubom dostáva manžel v manželke obrovský dar, najbližšieho človeka na tejto zemi a opačne. A aj keď raz prídu deti a matka bude k ním hlboko citovo zviazaná, predsa jej manžel jej na tejto zemi vždy bude najbližším človekom. Manželstvo je tak miestom najhlbšieho medziľudského vzťahu, vzťahu medzi mužom a ženou. Tu nejde len o nejaký papier. Manželstvo je oveľa viac ako papier. Manželstvo je miestom ozajstnej, bezpodmienečnej obetavej lásky agapé, je miestom príjemnej vône. Všetky ostatné zväzky medzi mužom a ženou sa nedajú porovnať s manželstvom, nemôžu sa mu vyrovnať. Akékoľvek voľné spolužitie muža so ženou bez záväzkov neprináša príjemnú vôňu a je skôr klamstvom je aj pravdou o neochote prijať záväzky a zodpovednosť za toho druhého, sú možnosťou k úniku, pootvorenými dvierkami, ktoré ak sa otvoria a umožnia únik, zostáva po nich iba bolesť a smútok. Vo väčšine prípadov bolesť a smútok ženy a dieťaťa, už nie príjemná vôňa, ale bolesť a smútok. Boh nás však pozýva k príjemnej vôni.
Jozef Žvanda