Jozefovi sa v noci prisnil sen, v ktorom mu anjel povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť“ (Mt 2, 13). Jozef poslúchol a spolu s ním i Panna Mária. V mysli sa im však určite vynorilo hneď niekoľko otázok. Zvládneme takú dlhú cestu s malým dieťatkom? Vystačí nám jedlo? A čo voda? Bude jej dostatok? Všetky tieto otázky boli oprávnené, cesta do Egypta totiž viedla púšťou. Nebolo tu ani jedného kríčka, čo by vrhal tieň, ani jedného poriadneho kameňa, na ktorom by si mohli odpočinúť. Jediné, čo tu mohli nájsť, bola divá zver, hady, hmyz a predovšetkým nepríjemný piesok, po ktorom museli rýchlo napredovať. Hranice Herodesovho kráľovstva bolo potrebné opustiť čím skôr.
Najväčšia bolesť pre Pannu Máriu bolo však vedomie, že jej dieťa je neprijaté a prenasledované. Ako je možné, že ho chce Herodes zabiť? Čo mu urobilo? Na tieto otázky nedostáva Božia Matka odpoveď. Jediné čo vie je, že toto všetko je Božia vôľa. Panna Mária tak opäť potvrdí svoje áno, svoje „fiat“ a celú situáciu prijíma. Nebúri sa. Naopak, vo svojej najpríkladnejšej čnosti – pokore sa s Jozefovou pomocou brodí púšťou s dieťaťom v náručí.
Viera, odovzdanosť a nádej ju sprevádzajú po celú cestu, no potrebujú ju, aj keď dorazia do Egypta. Ani tu sa ťažká púť nekončí. Prišli do krajiny, kde sú v bezpečí, avšak sú cudzinci. Musia si nájsť strechu nad hlavou a najmä prácu. Svätá rodina zažila tiež, aké je to byť nezamestnaným. Keď sa práca pre Jozefa našla, musel iste pracovať ako cudzinec veľmi tvrdo, aby sa postaral o živobytie. Takto tu žili a pracovali okolo 7 rokov. Okrem toho tu boli obklopení ľuďmi, ktorí uctievali modly – zvieratá a rôzne sošky.
Keď Herodes zomrel, anjel opäť upozornil vo sne Jozefa a vrátili sa. Cesta bola tá istá, avšak Pán Ježiš bol už príliš veľký na nosenie na rukách, ale malý na to, aby šiel celú cestu peši.
Herodes teda zomrel. Vo svojej krajine bol nesmierne krutým kráľom. Dal zavraždiť všetkých malých chlapcov v Betleheme, ba zabil dokonca aj svojich vlastných synov. Len aby nebol ohrozený jeho trón. Prečo však musí Svätá Rodina utekať pred násilníkom? Možno preto, aby bol aj Herodesovi daný čas na obrátenie, lebo Boh je veľmi, nekonečne milosrdný. Boh mu dáva ďalších celých sedem rokov. Svätá Rodina musí pritom trpieť, aby mal hriešnik šancu byť zachránený. Panna Mária má tak už v detstve Pána Ježiša veľkú účasť na neskoršom utrpení svojho Syna.
Podobne to býva aj v našom kresťanskom živote. V blízkosti rôznych „násilníkov“ sme aj my vystavovaní utrpeniu – malému i veľkému, ktoré má vždy obrovský význam, ak svoje utrpenie prijmeme a odovzdáme nášmu Bohu. Milosrdný Boh ho zmení na nepochopiteľný zázrak: aj my osobne pomôžeme ľuďom, aby sa obrátili k Bohu. On vie dať nášmu utrpeniu nielen zmysel, ale aj zmeniť ho na veľkú radosť. Lebo dobro a láska je oveľa mocnejšie ako zlo a nenávisť.
Drahá Panna Mária, pomôž nám prijať každé utrpenie, každú bolesť tak ako Ty. V pokore, tichu, viere, odovzdanosti a nádeji. Daj, aby sme takto mohli iným pomôcť a seba očistiť. Veď Ty si naveky nástrojom nevyčísliteľnej Božej milosti. Oroduj za nás, Matka Sedembolestná!
Katka, študentka PF KU