Počas môjho študijného pobytu v Poľsku som sa zúčastnila v pôste na duchovnej obnove pre laikov a hendikepované osoby po stránke fyzickej, či mentálnej.
Celá duchovná obnova sa niesla v pôstnej téme. V piatok bola pozornosť sústredená na ukrižovanie Ježiša a jeho vydanie sa za nás. V sobotu bola pozornosť upriamená na Máriu ako matku bolestnú, ktorá spoločne trpela so svojím Synom. Nedeľa sa niesla v upriamení pozornosti na zmŕtvychvstanie Ježiša a odkaz učeníkom ako sa majú milovať navzájom, ako si majú byť potešením, pomocou v každom trápení a ťažkostiach.
Duchovná obnova bola pre mňa veľmi obohacujúca. Otvorenosť, odvaha, chuť žiť naplno ma priam fascinovala pri ľuďoch, ktorí možno po telesnej alebo mentálnej stránke dostali menej ako ja a ich život je rovnako plný, ba ešte plnší v niektorých oblastiach. Veľmi ma inšpirovala odvaha, aktivita a angažovanosť týchto osôb. Často krát sa bojíme niečo povedať alebo sa bojíme poskytnúť pomoc, aby sme nevyzerali zvláštne, ale tieto osôbky boli otvorené ku novým výzvam, ochotne sa zapájali do aktivít, nie ako na birmovaneckom stretku, kde treba birmovancov ťahať pomaly za vlasy, aby sa zapojili do nejakej aktivity. Títo ľudia dokážu byť tak nádherne vďační a vážia si človeka.
V sobotný večer bola aktivita umývania nôh ako na zelený štvrtok, ktorá sa ma veľmi dotkla. Tu sme si reálne obmyli nohy, každý bol obmytým a zároveň obmývajúcim. Po obmytí nôh obmytý sa za modlil za obmývajúceho, potom mu ten, ktorý obmýval nohy dal uterák a on obmyl nohy nasledujúcemu. Nebola to len symbolika, bol to priam uzdravujúci dotyk.
Po tejto aktivite nasledovala svätá omša a krátka adorácia. Všetky emócie, myšlienky, celá osobnosť sa mohla tak otvoriť tomu, ktorý nám neustále slúži, hoci je Pánom celého sveta.
Jana Latková, študentka FF KU