Univerzitné pastoračné centrum Jána Vojtaššáka (UPaC) v Ružomberku usporiadalo v prvý májový piatok pre študentov a zamestnancov univerzity zájazd do Wadowic a do Osvienčimu.
Na cestu do Poľska sa vydal plný autobus už skoro ráno. Prvým cieľom našej cesty boli Wadowice, rodisko blahoslaveného Jána Pavla II. V jeho rodisku sme navštívili mariánsku baziliku, kde bol Karol Wojtyla pokrstený.
V tomto nádhernom chráme sme sa spoločne pomodlili. Tiež sme mali možnosť chvíľku zotrvať pri jeho relikvii vystavenej na osobitnom oltári, ktorý zriadili rodáci blahoslaveného pápeža. Potom sme sa spoločne presunuli k jeho rodičovskému domu, hneď vedľa baziliky. Keďže rodný dom Karla Wojtylu je momentálne v rekonštrukcii, múzeum je dočasne v mestskej budove, kde sme obdivovali fotografie a veci po tomto veľkom Poliakovi.
Po asi hodine a pol strávenej v rodisku prvého poľského pápeža sme sa presunuli do Osvienčimu, kde na nás čakala asi trojhodinová prehliadka bývalého, najstrašnejšieho koncentračného tábora počas II. sv. vojny. Mali sme šťastie a dostali sme sprievodkyňu, ktorá hovorila po slovensky. Počas prehliadky nám bol priblížený život v koncentračnom tábore, strašné mučenie zo strany jednotiek SS a ďalšie hrôzy, ktoré sa tam diali. Mali sme možnosť zhliadnuť fotografie zo života v tábore, ale aj veci, ktoré tam po väzňoch ostali, ako napríklad topánky, hrnce, kufre, okuliare, či stovky kíl vlasov, ktoré SS ostrihalo väzňom a ktoré nestihli odviesť do Tretej ríše. V týchto chvíľach behal asi každému mráz po chrbte. Pre mňa bol aj silný okamih pri návšteve ciel, kde zomierali väzni hladom a kde zomrel aj svätý Maximilián Kolbe, ktorý obetoval svoj život za iného spoluväzňa. Ten mal takto zomrieť, ale otec Kolbe sa ponúkol, že sa s ním vymení. Na konci prehliadky sme mali možnosť vidieť ako vyzerali baráky, kde väzni spali, či aké mali (ne)hygienické podmienky. Sprievodkyňa nám nakoniec povedala aj zaujímavé príbehy konkrétnych ľudí z tohto koncentračného tábora.
Našu púť sme spoločne zakončili na sv. omši v karmelitánskom kláštore v Osvienčime, ktorú slúžil o. Jozef Žvanda. Pri sv. omši sme všetci spoločne prosili, aby sa už podobné hrôzy neopakovali.
„Takýto zájazd robí UPaC asi dvakrát do roka. „Študentov stále berieme aj do Wadowíc, lebo samotný Osvienčim by bol veľmi drsný. Chceme im ukázať, že aj napriek takémuto strašnému zlu nám Boh dal aj veľké dobro v podobe Jána Pavla II.,“ skonštatoval Jozef Žvanda, ktorý chodí na tieto miesta so študentmi pravidelne.
Pavol Hudák, študent žurnalistiky FF KU
[nggallery id=32]