Vrcholom liturgického roka je Veľká noc s veľkonočným obdobím, ktorým predchádza pôstne obdobie. Tieto dve liturgické obdobia pred a po Veľkej noci sa formovali v 3. stor. po Kr. Pôstne obdobie sa oficiálne nazýva „veľkonočná kajúca doba“, a je zameraná na krst a pokánie. Už veľmi skoro sa táto doba rozšírila na štyridsať dní. Jej základom je biblická typológia: štyridsať dní sa postí Pán Ježiš na púšti, štyridsať rokov prežije Boží ľud na púšti, štyridsať dní prežije Mojžiš na vrchu Sinaj, počas štyridsať dní putuje Eliáš o chlebe a vode k vrchu Horeb a rovnaký čas ohlasuje Jonáš v Ninive pokánie. Pretože si prvotná cirkev nedokázala predstaviť nedeľu ináč ako sviatok a nechcela umenšovať skutky pokánia, musela byť kajúca doba predlžená o štyri dni pred prvou pôstnou nedeľou, takže začína na Popolcovú stredu.
Pôstne obdobie je vzácnym časom a trvá až do slávnosti Pánovej večere na Zelený štvrtok. Počas pôstnych nedieľ a rovnako aj počas nedieľ veľkonočných sa nesmie sláviť žiadny sviatok, liturgické texty týchto nedieľ majú absolútnu prednosť. V pôste majú aj všedné dni vlastné liturgické texty. Veriaci sa majú počas týchto dní úplne sústrediť na svojho Pána, majú sa štyridsať dní pripravovať na Veľkú noc a hlbšie prenikať do Kristovho vykupiteľského diela. Nech nám v tom dobrý Pán Pomáha.
Jozef Žvanda
Zdroj: RICHTER, K. Liturgie a život. Praha : Vyšehrad, 2003, s. 152.