Úvodné slovo
O tejto jednoduchej, no zároveň úžasnej knihe, som sa dozvedel od mojej sestry Radky, ktorá mi o nej veľa rozprávala. Spočiatku som bol voči nej skeptický. Nebol som si istý, či ma takýto druh literatúry dokáže osloviť. Keď som však videl, ako to na Radku zapôsobilo, tak som si povedal, že na tom niečo musí byť.
V čase predtým, ako som prečítal Chatrč, sa ku mne dostala ešte jedna kniha, ktorú chcem spomenúť. Bola to kniha od Dana Millmana- Cesta pokojného bojovníka. Pre mňa, ako človeka hľadajúceho v tom čase mnoho duchovných odpovedí na rozličné otázky, bola práve táto kniha zdrojom odpovedí. Až neskôr, keď mi strýko povedal, že Cesta pokojného bojovníka je kniha hlboko ezoterická a s vierou, či Bohom, nemá nič spoločné, som si uvedomil, že pre mňa ako kresťana to bol krok späť. Tu by som chcel zdôrazniť, aké je dôležité vybrať si správnu literatúru. Po tejto informácii som mal v hlave strašný zmätok, nevedel som, čomu mám veriť, nevedel som rozlíšiť, čo je dobré a čo nie.
Našťastie práve vtedy, keď som bol zmietaný vlnami pochybností, sa ku mne dostala konečne tá správna kniha: CHATRČ.
Kniha s veľkým odkazom
Po formálnej stránke je kniha členená na predhovor, osemnásť kapitol, slová na záver, poďakovanie a časť, čo o Chatrči povedali „iní“. Na začiatku každej kapitoly je krátka citácia, ktorá nadväzuje na obsah kapitoly. Nie nadarmo je táto kniha označená ako bestseller. Keď nahliadneme cez jednoduchý obal, odkrýva sa nám dokonalá krása medzi Bohom a človekom. A práve vzťah človeka s Bohom je ústredný motív tohto diela.
Kniha začína tým, že hlavný hrdina Mackenzie, skrátene Mack, navždy stratí svoju najmladšiu dcéru Missy, ktorú zabije sériový vrah. Mack preto upadne do hlbokého smútku a zanevrie na Boha. Následne nachádza v poštovej schránke lístok, v ktorom ho niekto- podpísaný ako Tato, pozýva na stretnutie do chatrče- do tej istej chatrče, v ktorej bola zavraždená jeho dcérka. A práve tu, keď sa Mack dostane do chatrče, začína stretnutie s Bohom, úžasná premena duchovného sveta. Autor zrušil doterajšiu mylnú predstavu Boha ako starčeka s dlhými, bielymi fúzami a vyjadril ho novým, netradičným spôsobom.
Boh Otec je stvárnený ako černoška, ktorú Mack nazýva Tato. Ježiš je chlap z Blízkeho východu a Duch Svätý je malá Ázijčanka menom Saraju. Krásne vyjadrenie toho, že Boh je prítomný všade, a keď sme naladení na jeho „vlnovú dĺžku“, dokážeme ho vidieť v rôznych situáciách, ľuďoch, či gestách alebo skutkoch.
Mack kladie Bohu množstvo otázok, na ktoré mu Boh odpovedá. Napríklad, prečo Boh nie je iba jeden, v jednej osobe?
Odpoveďou môže byť analógia. Boh nám ide príkladom vo vzťahoch: tak, ako je láskyplné prepojenie medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým, také by malo byť aj medzi ľuďmi.
Rozoberá aj problematiku prvého pádu Adama a Evy. Človek chce mať nezávislosť a pocit toho, že všetko, čo dosiahol, dosiahol svojimi silami, a že nikto iný na tom nemá podiel.
Či chceme alebo nie, za každým našim úspechom je podpísaný aj iný človek, ktorý nám vo väčšej alebo menšej miere pomohol, prípadne nás inšpiroval.
Táto kniha otvára aj problematiku toho, že ak je Boh všemocný a plný lásky, prečo neurobí niečo s bolesťou a zlom tohto sveta. Boh je dokonalá láska, ktorá sa nevnucuje, ale dáva možnosť: „Ak chceš, som tu.“ Zlo nemá pôvod u Boha.
Keď sa nám v živote prihodí niečo zlé, Boh to využije na to, aby nám ukázal, čo bolo zlé a je na nás, či sa z toho poučíme alebo nie. V tejto súvislosti ma napadol citát z jedného filmu: „Nič by nebolo sladké bez štipky horkého.“ Teda človek musí niekedy okúsiť tmavú stránku veci, aby sa vedel radovať zo svetlej. Preto ani Boh nám hneď pri prvom poklesku nič nevyčíta, ale teší sa z toho, že si uvedomíme chybu a sami sa chceme zmeniť. V knihe je to vyjadrené takto:
Keď je Boh všemohúci, tak vie koľko napomenutí ešte potrebujem, aby som sa zmenil. Teda, ak potrebujem 46 krát padnúť, aby som si uvedomil chybu, tak Boh sa teší už teraz, lebo pri ďalšom páde to bude iba 45 :) …..
Táto kniha ma oslovila svojim voľným, no napriek tomu veľmi príťažlivým štýlom. Avšak pripúšťam, že človek musí mať aspoň akú takú vieru, aby dokázal vnímať tento príbeh. Stretol som sa s negatívnymi ohlasmi, v ktorých ľudia písali, že im táto kniha nič nedala, ba že ich dokonca nudila. Pre mňa táto kniha bola zdrojom nového pohľadu na Boha.
Skutočne veľa vecí som si uvedomil, ba aj slza mi párkrát vypadla.
Na záver spomeniem niektoré citácie, ktoré na mňa zapôsobili:
„Ak na niečom záleží, potom záleží na všetkom. Pretože si dôležitý, je dôležité aj všetko, čo robíš. Zakaždým, keď odpustíš, keď sa načiahneš a dotkneš sa srdca alebo života, zmení sa svet. Každá láskavosť a služba, či už viditeľná alebo neviditeľná, napĺňa moje zámery a nič už nie je také ako pred tým.“ (výrok z knihy)
„Rast znamená zmenu a k zmene patrí riziko, prechod od známeho k nepoznanému.“ – Neznámy autor (s. 88, začiatok 8. kapitoly)
„Nekonečný Boh sa môže celý odovzdať každému so svojich detí. Nedelí sa tak, aby mal každý časť, no každému sa odovzdáva tak naplno, akoby nik iný ani nejestvoval.“– A.W. Tozer (s. 167, začiatok 16. kapitoly)
„Viera nikdy nevie, kam presne smeruje, ale pozná a ľúbi Toho, kto ju vedie.“– Oswald Chambers (s. 183, začiatok 18. kapitoly)
Miroslav, študent 1. roč. Bc FF KU