Slovenská hudobná skupina Elán v skladbe Voda, čo ma drží nad vodou spieva: „Chcem sa z teba napiť…“ Ježiš pri stretnutí s neznámou samaritánkou hovorí: „Daj sa mi napiť!“ Možno navlas rovnaké prosby túžby, ale je tomu naozaj tak? Je tu nejaký súvis alebo nejaký rozpor?
Keď Jožo Ráž s Elánom spieva: „Chcem sa z teba napiť“, slová piesne pokračujú ďalej: „…šaty odhoď preč, čo má byť sa stane, tak cez moje dlane ako čistý prameň teč…“. A tak si to človek rýchlo zráta, o čo tu vlastne ide, túžba muža po žene a opačne, láska, ktorej vrchol sa premieta do intímneho telesného spojenia muža so ženou. Takto nás ako muža a ženu stvoril Boh s ľudskou sexualitou, darom darovaným manželom, prarodičom v raji. Sexualita, pohlavnosť má byť sluhom, nie pánom, má slúžiť jemu a jej, aby ich telesné spojenie posúvalo ešte bližšie k sebe a aj k Darcovi života a aby v tom spojení boli zároveň otvorení pre život. Túžba muža po žene, aj po jej tele, túžba ženy po mužovi, aj po jeho tele je preto oprávnená… Čím to však je, že on a ona, aj keď sa pohlavne spájajú, zažívajú radosť, čím to je, že nakoniec sa rozchádzajú a sú zo vzťahov zranení? Na toto nám elánovská pesnička neodpovedá. Ba ona dokonca navádza k prízemnej myšlienke, zostať iba pri odhalených telách, pri nahote, pri vzťahu bez záväzkov, bez zodpovednosti, bez otázky, čo potom: „Čo má byť sa stane…?
Elán spieva: „Chcem sa z teba napiť…“ Ježiš pri stretnutí s neznámou samaritánkou tiež hovorí o smäde, túži sa napiť, avšak slová kladie iným spôsobom, nie: „Chcem sa z teba napiť“, ale: „Daj sa mi napiť!“ Týmito slovami oslovuje Ježiš neznámu samaritánku, on, ľudským pôvodom Hebrej – Žid oslovuje ženu, ktorou mnohí opovrhujú. Židovský národ ňou, pohankou, opovrhol. Opovrhli ňou muži. Viacerí ju už predtým zneužili, vyciciali jej telo, aby sa z nej nakoniec vysmiali. „Daj sa mi napiť“, prosí Ježiš ženu. V tej prosbe je ukrytý hlboký prejav úcty voči nej. Svojim slovom Ježiš prekonáva akékoľvek pohŕdanie, egoizmus či bočné úmysly. Oslovuje ju, aby jej otvoril oči. Netúži sebecky po jej tele, ale po nej celej, po jej tele a duši, netúži po nej ako po žene, ale ako po Božom dieťati, aby ju mohol spasiť a zachrániť. Telo samotné nestačí, raz dva sa ukojí a ochabne. On, Boží Syn túži po jej srdci, v ktorom je ukryté obrovské bohatstvo. Je kľúčové, aby ona, žena, samaritánka v Jeho blízkosti toto bohatstvo objavila a aby raz, keď jej opäť zaznie: „Chcem sa z teba napiť“, aby odpovedala: „Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno…Chci ma celú, chci aj moje srdce, moju dušu, nielen telo, chci moju spásu“. „Daj sa mi napiť a ja ti dám inú, živú vodu.“ „Pane, daj mi takej vody, zvolala.“ A on jej ju ponúkol, odhalil jej svoju nahotu, pravdu osebe, on, ktorý je Pravda samá, On, ktorý je Život, On, ktorý je cesta. Jej, ktorou mnohí pohŕdali, jej to odhalil, aby ju uzdravil.
K čomu nás vedie naše uvažovanie? Ježiš nás mužov dnes učí, učí vás ženy. Učí nás, že skôr než muž pristúpi k žene a začne po nej túžiť, ešte skôr než povie: „Chcem sa z Teba napiť“, ešte predtým je potrebné čosi veľmi dôležité. Ešte predtým je potrebné iné slovo, slovo, ktoré je prejavom pokory srdca človeka voči Bohu, muža voči žene a ženy voči mužovi, slovo úcty, slovo pravdy o sebe, slovo pravdy o Bohu, láskavé slovo: „Daj sa mi napiť!“ „Daj sa mi napiť, prosím, lebo sám som slabý, hriešny, lebo ťa vo svojom živote potrebujem. Potrebujem ťa, aby som zvládol svoju vieru, potrebujem ťa, aby som uveril, že Boh je, potrebujem ťa, aby som sa ti mohol darovať, tebe a raz aj našim deťom. Potrebujem ťa, aby som mohol byť tvojim mužom, ty mojou ženou, aby sme tak mohli napĺňať Boží plán. Tak veľmi ťa potrebujem, daj sa mi napiť zo žriedla tvojho života. Prosím, daj sa mi napiť!“
o. Jozef Žvanda