Martin Kukučín v knihe Mladé letá opisuje príbeh podomového obchodníka, starého židaÁronaMendla, ktorý prechádzajúc dedinkami a mestečkami, nedbajúc na to, čo si o ňom ľudia myslia, starostlivo si stráži svoj biznis. Skupuje staré šaty výmenou za bezcenné prstene či farebné stužky, ktoré však vhodne pristanú vo vlasoch mladých dievčat. Nadchnutý, očarený a opitýkrásou krásnej Kataríny náhle zabudne na svoj obchoda napriek baživosti po peniazoch, krásnej Kataríne daruje farebné stužky do vlasov. Martin Kukučín v súvislosti s touto situáciou, na adresu obchodníka dodáva nadčasové slová: „Človek skôr uverí príjemnej lži ako nepríjemnej pravde.“
Aký to má súvis s dnešným Božím slovom a s naším životom? Proroctvo vyrieknuté pred stáročiami z úst proroka Izaiáša, ktoré každý Žid dôverne poznal, začína sa napĺňať. „Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom…“ Tieto slová sa začínajú plniť v osobe Jána Krstiteľa. Celý Izrael počujejeho hlas od Jordánu a všetko nasvedčuje, že on je ten, ktorý má prísť, že on je očakávaným Mesiášom. Židia z Jeruzalema v túžbe utvrdiť sa, posielajú za ním kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si?“ A Krstiteľovi stačí tak málo, aby si omotal ľudí okolo prsta, stačí povedať: „Áno,“ a svet mu uverí, veď všetko tomu nasvedčuje. Stačí tak málo, lebo človek skôr uverí príjemnej lži ako nepríjemnej pravde.
No on vyznal: „Ja nie som Mesiáš, nie som ani Eliáš ani prorok. Som obyčajným hlasom volajúcim na púšti.“ A tak tu na svetlo sveta vystupuje čistý charakter Jána Krstiteľa, ktorý nezneužíva,nezahmlieva, nezavádza. Azda aj preto raz o ňom Ježiš povie, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, niet väčšieho nad Jána Krstiteľa. No Ježišovo slovo platí rovnako aj na adresu tých, čo napriek všetkému nepodľahnú lacnej príjemnej lži, ale usilujú sa zachovať si čistý charakter, pevnú chrbtovú kosť. Niet väčších nad týchto ľudí, a to je dôvodom k radosti.Aj dnešné Božie slovo ústami apoštola Pavla nás vyzýva, že sa mámeradovať a ak sa neprestaneme modliť, ak neprestaneme Bohu vzdávať vďaky za všetko, Boh nám pošle svojho Ducha. Vďaka tomuto DuchuJán Krstiteľ neuveril príjemnej lži o sebe, ale prijal pravdu, a tak rozpoznal svoje poslanie. Aj nám Boh dá svojho Ducha, vďaka ktorému budeme vedieť správne rozlišovať, a toho, čo je dobré, budeme sa vedieť pridŕžať.
V tomto čase Adventu je nám azda potrebné nanovo preskúmať našu vieru. Tak môžeme dôjsť k spoznaniu pravdy o sebe. Aj nám sa totiž môže ľahko stať, že podľahneme príjemnej lacnej lži. Český teológ Tomáš Halík v knihe Noc spovedníka varuje pred pocitom tzv. veľkej viery. Príjemnou lacnou lžou je veľká viera plná emocionality a nadšenia, aká býva u mladých ľudí, u konvertitov, ktorej však chýba pevná pôda pod nohami, lacná viera hromadiaca ľahkomyseľne istoty a ideologické konštrukcie, materialistická viera, ktorá si z Boha urobila modlitbový automat, viera, ktorá neprešla krízou ohňa. Takáto viera trpí predovšetkým mnohoznačnosťou života. Paradoxy, ktoré prináša život, sa vymykajú systému jednoduchých poučiek, zákazov a príkazov. Jednoduchá viera a z nej odvodená jednoduchá morálka sa tak dostávajú do krízy. Narážajú na komplikovanosť určitých životných situácií. To vyvoláva náboženské otrasy, náboženské pochybnosti. Takýto ľudia sa neskôr uzatvárajú do náboženského fundamentalizmu, fanatizmu, náboženskej neznášanlivosti. A tak, aby sme sa vyhli lži o svojej viere, aby nám naša viera formovala náš charakter, ktorý nám v rozhodujúcej chvíli pomôže ukázať nie na seba, ale na Ježiša, je potrebné, aby naša viera prešla krízou ohňa. Takáto viera podľa Halíka nebude vystupovať v zbroji, nebude útočná a arogantná, ale skôr sa bude javiť ako malá, nepatrná, ako horčičné zrnko, bude nič. V tejto súvislosti hovorí Majster Eckahart: „Musíš sa stať ničím, ak sa chceš s ním, s Bohom stretnúť. Ak chceš byť niečo, ak chceš niečo znamenať, potom nie si slobodný pre stretnutie s Ním.“Ježiš nevraví, že nemáme mať vieru, ba naopak, ale nie ľudskú, ktorá by sa mohla stratiť medzi ideológiami a svetonázormi tejto doby. Máme mať vieru Božiu, tzn. zanedbateľnú, malú, optikou tohto sveta nepostriehnuteľnú.
Jedine pravda, hoc aj nepríjemná nás oslobodí a prináša ozajstnú radosť.Pravda o našej viere, aj keď možno nepríjemná, nám pomôže ochrániť sa pred lacnou, hoc príjemnou lžou o nás samých, čo prináša ozajstnú radosť. Hádam to pochopil aj spomínaný podomový obchodník, keď vytriezvel z opitej lásky.
Jozef Žvanda