Bol som gymnazistom, tretiakom a chýbali mi necelé štyri mesiace k tomu, aby som dovŕšil svojich vysnívaných osemnásť, keď 31. marca, na Kvetnú nedeľu čiže na Nedeľu utrpenia Pána v roku 1985, v siedmom roku pontifikátu, vtedajší pápež sv. Ján Pavol II. zverejnil Apoštolský list, ktorý významne poznačil smerovanie Cirkvi v budúcnosti, ktorý významne ovplyvnil mnohých mladých a významne sa dotkol aj môjho osobného života.
Tento list sa týkal mladých ľudí, chlapcov a dievčat celého sveta a bol napísaný v súvislosti s Medzinárodným rokom mládeže, ktorý na rok 1985 vyhlásila Organizácia spojených národov a začínal slovami: „Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ (1 Pt 3, 15) Pri prvom čítaní týchto riadkov ma zarazili slová: „Buďte pripravení…!“ Dôverne som poznal tieto slová z mladosti, avšak v inej súvislosti, v súvislosti vtedajšieho komunistického systému, ktorý každé dieťa nanominoval na pioniera. Nie, vtedy sme ešte tomu nerozumeli, a tak sme my deti, my pionieri, na zvolanie: „Buď pripravený!“, odpovedali: „Vždy pripravený!“ Mali sme byť pripravení na budovanie socializmu a socialistickej vlasti, postavenej na „vláde ľudu“, na krajine bez Boha a na nenávisti voči človeku, ktorý so systémom nesúhlasil a na nenávisti voči „zahnívajúcemu kapitalizmu.“ Avšak ako možno byť pripravený budovať spoločnosť bez Boha, ako možno budovať spoločnosť postavenej na nenávisti voči človeku? Môže takéto dielo obstáť? Nie socializmus neobstál. My už dnes máme skúsenosť: „To, čo je postavené na základe bez Boha, časom sa zrúti. To čo je postavené na nenávisti voči človeku, nemá šancu obstáť.“
Apoštolský list sv. Jána Pavla II., Parati semper – Vždy pripravení, nás predsa vyzýva, a dnes zvlášť Vás mladých ľudí vyzýva byť pripravení k niečomu vznešenejšiemu, byť pripravení zdôvodniť nádej, ktorá je vo Vás mladých, nádej, ktorej meno znie: „Ježiš Kristus!“
Apoštolský list Parati semper – Vždy pripravení, ktorý Vám v krátkosti predstavím, priniesol niečo nové, priniesol nový pohľad na obrovský dar, ktorým je mladosť. Sv. Ján Pavol II., vlastným menom Karol Wojtyla, ktorý prežil dva totalitné systémy, ktorý v ťažkých rokoch Druhej svetovej vojny objavil bohatstvo mladosti, neskôr ako kňaz, profesor na Katolíckej univerzite v Lubline v Poľsku, biskup a kardinál a od 16. októbra 1978 až do svojej 2. apríla 2005, mal bohatú skúsenosť s mladými ľuďmi. Týmto listom im ponúkol, aby už neboli iba prijímateľmi Evanjelia, ale jeho hlásateľmi, jeho protagonistami, aby sa sami so svojimi vlastnými schopnosťami zaangažovali za šírenie Evanjelia až na kraj sveta. Týmto Apoštolským listom začal systematickú pastoráciu mládeže a ohlásil organizovanie Svetových dní mládeže – SDM. V polovici augusta 1991 sa konali v poľskej Čenstochovej na Jasnej Hore v poradí šieste SDM, ktorých sa mohli konečne zúčastniť aj mladí ľudia z bývalého východného bloku. Medzi nimi aj ja. Tu počas stretnutia so sv. Jánom Pavlom II., uprostred 1.300 000 mladých ľudí z celého sveta, som zažil Boží dotyk, ktorý ma o niekoľko rokov priviedol do Kňazského seminára. Všetko to začalo práve týmto listom.
V úvode Apoštolského listu, ktorý je koncipovaný na evanjeliovom príbehu neznámeho bohatého mládenca a jeho stretnutia s Ježišom (Mk 10, 17-22), sv. Ján Pavol II. píše: „Vy, mladí, stelesňujete mladosť. Vy ste mladosťou národov a spoločenstiev, mladosťou každej rodiny a celého ľudstva. Vy ste nositeľmi nádeje, lebo patríte budúcnosti a budúcnosť patrí vám. Nádej ako “kresťanská” čnosť, je spojená s očakávaním večných dobier, ktoré Boh prisľúbil ľuďom v Ježišovi Kristovi…“
„Buďte stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás.“ Tieto slová, ktoré napísal apoštol Peter, majú vzťah k celému evanjeliu Ježiša Krista. Tento vzťah uvidíme azda ešte jasnejšie, keď budeme uvažovať o Kristovom rozhovore s mladíkom. Na otázku: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“, Ježiš odpovedá protiotázkou: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.“ Potom pokračuje: „Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Týmito slovami Ježiš pripomína svojmu partnerovi pri rozhovore niektoré prikázania Desatora. Ale rozhovor sa tým nekončí. Mladík totiž tvrdí: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Vtedy – píše evanjelista – „Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ A tu sa mení klíma stretnutia. Mladík “pri tom slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal mnoho majetku“.
Mladík odišiel zarmútený, „lebo mal mnoho majetku“. Táto veta sa bezpochyby vzťahuje na hmotný majetok, ktorý ten mladík vlastnil. Evanjelistove slová pozývajú postaviť problém ináč: ide o to, že mladosť sama v sebe je celkom zvláštnym bohatstvom človeka, či už dievčaťa alebo mladíka. Musíme sa však pýtať: Toto bohatstvo, ktorým je mladosť, má azda vzdialiť človeka od Krista? Na rozhodnutie odísť od Krista vplývalo koniec koncov len vonkajšie bohatstvo, teda to, čo mladík mal („majetok“), nie to, čím bol. To, čím bol ako mladý človek – t.j. vnútorné bohatstvo, ktoré v sebe skrýva ľudská mladosť – ho priviedlo k Ježišovi a nútilo ho položiť spomínané otázky, v ktorých ide veľmi jasne o program celého života. „Čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Čo mám robiť, aby môj život mal plnú hodnotu a plný zmysel?
Koho sa máme na to pýtať? Zdá sa, že Kristus je tu jediný kompetentný partner, ktorého nikto iný nemôže plne nahradiť. Kristus odpovedá mladíkovi: “Nik nie je dobrý, jedine Boh.” Jedine Boh je dobrý, to znamená: v ňom a len v ňom majú všetky hodnoty svoj prameň a svoje konečné zavŕšenie. On je “Alfa a Omega, počiatok i koniec”. Jedine v ňom tieto hodnoty nachádzajú svoju autentickosť a svoje definitívne potvrdenie. Bez neho – bez vzťahu k Bohu – celý svet stvorených hodnôt visí akoby v absolútnom prázdne. Potom sa zlo ponúka ako dobro a dobrom sa pohŕda. Prečo jedine Boh je dobrý? Preto, lebo Boh je láska. Kristus dáva túto odpoveď slovami evanjelia a predovšetkým svedectvom svojho života a smrti: “Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna…”.Boh je práve preto dobrý, lebo “je láska”. Ako veľmi sa modlím za to, aby ste vy, mladí priatelia, počuli túto Kristovu odpoveď naozaj osobne, aby ste našli vnútornú cestu, ktorá by vás priviedla k tomu, žeby ste ju pochopili, prijali a začali uskutočňovať.
Apoštolský list sv. Jána Pavla II. Parati semper – Vždy pripravení, má spolu 16 článkov, v ktorých sa rieši nasledujúce témy:
- Želanie pre rok 1985: Buďte pripravení zdôvodniť nádej…
- Kristus hovorí s mladými ľuďmi.
- Mladosť je osobitné bohatstvo.
- Boh je láska.
- Otázka o večnom živote.
- Mravnosť a svedomie.
- Ježiš naňho pozrel s láskou.
- Nasleduj ma!
- Životný projekt a kresťanské povolanie.
- Veľká sviatosť manželstva.
- Dedičstvo.
- Talenty a úlohy.
- Sebavýchova a nebezpečenstvá.
- Mladosť ako rast.
- Veľká výzva budúcnosti.
- Záverečné posolstvo.
Mladí priatelia, do vašich rúk vkladám tento list. Je akoby pokračovaním Kristovho rozhovoru s mladíkom v evanjeliu… Modlíme, aby ste – vzhľadom na ťažké časy, v ktorých žijeme – boli “stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás”. Preberte zodpovednosť vo všetkých oblastiach, ktoré sú vám prístupné v súčasnom svete. Keď sa takto modlíme, máme pred očami Máriu, ktorá sprevádzala Krista na začiatku jeho poslania medzi ľuďmi. Je to Mária z Kány Galilejskej, ktorá sa prihovára za mladých ľudí, za novomanželov, keď sa na svadobnej hostine minulo víno pre hostí. Vtedy sa Kristova Matka obrátila na posluhovačov pri hostine slovami: “Urobte všetko, čo vám povie!” On, Kristus. Opakujem tieto slová Matky Božej a obraciam sa s nimi na každého a na každú z vás: “Urobte všetko, čo vám Kristus povie!” A žehnám vás v mene Najsvätejšej Trojice. Amen.
Spracoval a foto: Jozef Žvanda