Dňa 17. 10. 2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Fatima očami sprievodcu. Hosťom otca Dušana Galicu bol Mons. ThLic. Marián Gavenda, PhD., ktorý už niekoľko rokov sprevádza pútnikov na posvätných miestach.
Aké je to, keď je kňaz sprievodcom na zájazdoch a púťach?
Otec Gavenda nám hneď na začiatku porozprával o svojich prvých pútnických skúsenostiach. Začalo sa to v roku 1993 autobusovým zájazdom do Ríma, neskôr sa prostredníctvom študijného grantu dostal do Svätej Zeme. Až raz ho známy pozval, aby si šiel oddýchnuť do Lúrd, no keďže tamojším sprievodkyniam práca nešla príliš od ruky, povedal si, že to treba skúsiť inak, a tak vznikla Máriina škola v Lurdoch a známa tematická trasa. Otec Gavenda nám pri tejto príležitosti zdôraznil, aké prednosti má sprevádzajúci kňaz oproti obyčajnému turistickému sprievodcovi: zájazd sa pod vedením kňaza stáva duchovnou obnovou a putovaním, posúva sa do roviny náboženskej turistiky. V takej Svätej Zemi je cez liturgiu možné sprítomniť mnoho biblických momentov: na hore Tábor prežiť sviatok premenenia Pána či odslúžiť „polnočnú svätú omšu“ priamo v Betleheme. Prítomnosť kňaza zároveň vytvára priestor pre katechézy ako súčasť púte, sviatosť zmierenia a mnohé uzdravenia, svedkom ktorých bol otec Gavenda už niekoľko krát
Ako správne porozumieť fatimským zjaveniam?
V súčasnosti je v Cirkvi silná tendencia osvety v kruhoch laickej verejnosti v súvislosti s mariánskymi zjaveniami, preto podobne ako pri stopäťdesiatom výročí zjavenia Panny Márie v Lurdoch, aj teraz, pri príležitosti stého výročia fatimského zjavenia otec Gavenda napísal tematickú publikáciu. Objasňuje v nej chronológiu fatimských zjavení, životopisy troch vizionárov, ako aj takzvané tretie fatimské tajomstvo a jeho správnu interpretáciu. Otec Gavenda zároveň priznal, že sa posolstvo fatimských zjavení často stretáva s neporozumením, preto sa v druhej časti prednášky pokúsil nastoliť kľúč k jeho uchopeniu.
Ak Boží svet vstupuje do ľudského vedomia, pokúša sa vyjadriť myšlienky s hlbokou podstatou, musí však na to použiť jazyk, akému druhá strana porozumie. Preto je súčasťou Biblie, ale aj samotných zjavení toľko symbolov, ktoré sú príznačné pre konkrétne historické obdobia, ale modernému človeku už veľa nehovoria. Takým biblickým symbolom je napríklad sviečka pod mericou, ale aj samotná hostia. V súvislosti s fatimskými zjaveniami v ľuďoch vyvoláva rozpaky napríklad známy obraz pekla. Ten však tiež len zodpovedá démonickej predstave o pekle, aká v tom čase medzi ľuďmi panovala, a akej boli schopné porozumieť aj tri malé deti. Ďalší významový posun nastáva v momente, keď sa svedok zjavenia svoj vnútorný zážitok pokúša vyjadriť slovami, ešte väčší posun však môžeme vnímať po sto rokoch od inkriminovaných udalostí. Z každého takéhoto obrazu je preto nevyhnutné vyseparovať jeho podstatu a vnútorné posolstvo i pamätať na to, že formy sú v konečnom dôsledku len formami.
Množstvo otáznikov medzi ľuďmi vyvoláva aj takzvané tretie fatimské tajomstvo, preto Vatikán nariadil, aby bola súčasťou publikácií o Fatime aj kópia portugalského originálu vlastnoručne napísaného vizionárkou Luciou. Podľa slov Benedikta XVI sa predpovede tohto fatimského tajomstva naplnili, no jeho posolstvo je stále aktuálne. Jeho apokalyptické a eschatologické prvky však v sebe nesú pozitívny aspekt: dozrievanie času je obojstrannou cestou – Boh sa približuje k nám a my sa približujeme k Bohu. Z posolstva vyplývajúca výzva k pokániu a k odčiňovaniu hriechov iných nadväzuje na skutočnosť, ako veľmi sme vzájomne prepojení a tvoríme jedno mystické telo. Ak niekde vznikne malá infekcia, telo sa zmobilizuje a vzniká „liečivá rana“. Boží hnev nie je hnevom v pravom slova zmysle, ale je to bolesť. Ak chápeme zlo ako nenaplnenie dobrom, pochopíme aj to, čo znamená prirodzená snaha obetavého človeka napraviť to, čo niekto iný pokazil, vyvážiť zlo iným dobrom. Nie je to snaha skutočne Boha uzmieriť, pretože neexistuje hriech, za ktorý by už nebolo zaplatené (Izák Sýrsky).
Na záver nám otec Gavenda porozprával niekoľko zážitkov zo Svätej Zeme, pričom nám priblížil skutočnú povahu nepokojov v Izraeli, ale aj fenomén uzdravenia či obrátenia ateistov počas pútí. Opäť nám tak potvrdil, že púte nemusia byť len veľkým dobrodružstvom, ale aj príležitosťou spoznať Boha o čosi bližšie.
Pár slov o hosťovi
Otec Marián Gavenda sa narodil v Trenčíne, vyštudoval cestovný ruch na piešťanskej hotelovej akadémii a v roku 1988 emigroval do Talianska, kde absolvoval kňazskú formáciu, ako aj licenciát z teológie. Po návrate na Slovensko pôsobil ako kaplán v Bratislave a v Leviciach, neskôr ako prefekt v bratislavskom kňazskom seminári a odborný asistent katedry dogmatiky na RKCMBF – UK v Bratislave. Od roku 1996 intenzívne spolupracuje s katolíckymi médiami a je autorom viacerých publikácií.
Slavomíra Matlová
Foto: Anton Kulan