Dňa 21. 3. 2017 sa v rámci prednáškového cyklu Hosť na KU uskutočnila prednáška pod názvom Dialóg s islamom. Hosťom o. Róberta Slotku bol doc. ThDr. PaeDr. Róbert Sarka, PhD, ktorý nám objasnil základné princípy islamu a zásady, ktoré je potrebné zachovávať pri komunikácii s príslušníkmi islamského náboženstva.
História vzniku islamu
Zakladateľom islamského náboženstva bol Mohamed, ktorý sa narodil približne okolo roku 570. Veľmi skoro prišiel o otca, a keď jeho matka ovdovela, ostala odkázaná na cudziu pomoc. Pod vplyvom týchto životných okolností sa Mohamed začal zamýšľať nad otázkou spoločenského postavenia žien, ktorú sa neskôr pokúsil vyriešiť v rámci princípov islamského náboženstva. Ako dvadsaťpäťročný sa oženil s bohatou vdovou Chadídžou, ktorá mu porodila dvoch synov a päť dcér. Asi vo veku štyridsiatich rokov sa Mohamed zmieňuje o zázračnom zjavení anjela Gabriela, začína sa modliť, meditovať a jeho prvou poslucháčkou sa stáva práve jeho manželka. V Mohamedovom okolí nebolo ľahké presadiť nové monoteistické učenie, pretože tu prekvitalo pohanské náboženstvo, okrem toho tu existovala silná židovská a kresťanská komunita. K sformovaniu základných zásad islamu, ako aj prvej islamskej komunity dochádza v Mekke, kde Mohamed získava asi 150 prívržencov, k širšiemu rozvoju islamu dochádza až v Medine, kde sa Mohamed stáva vojvodom a zvíťazí v konflikte medzi Mekkou a Medinou. Keď Mohamed umiera, stáva sa symbolom pre arabský svet.
Základné podobnosti a rozdiely medzi islamom a kresťanstvom
Podobne ako Biblia v kresťanskom náboženstve, v islame je za knihu kníh považovaný Korán. Hoci bol preložený do viacerých jazykov, niektoré prúdy zastávajú názor, že jedine arabská verzia je tá správna. Okrem Koránu je zdrojom zásad islamského náboženstva Mohamedov životopis (Súra) a tzv. Hadísy, ktorých preklad nemáme k dispozícii. V Koráne možno nájsť zmienku o niektorých postavách zo Starého zákona (Adam, Abrahám, Izmael), ale svoje miesto tu zastáva aj postava Ježiša, ktorý je považovaný výlučne za proroka a Panna Mária je rešpektovaná ako jeho matka. Zaujímavosťou je, že voči karikatúre Ježiša Krista sa moslimovia svojho času ohradili podobne, ako to urobil Vatikán. Mohamed podľa vlastných slov nezaložil nové náboženstvo, iba obnovil náboženstvo, ktoré kresťania a židia zdeformovali. Mohamed zároveň medzi moslimami požíva najvyššiu úctu spomedzi prorokov, hoci mu nie je pripisovaný atribút božskosti.
Základné piliere islamu
Súčasťou islamského náboženstva je súbor zásad a rituálov, ktorými sú modlitba, almužna, pôst a púť do Mekky. Moslimovia majú povinnosť modliť sa päť krát denne za prísne stanovených podmienok: modlia sa bosí, pri modlitbe sa klaňajú Bohu a sú otočení smerom k Mekke. V Mekke bola totiž stará svätyňa, ktorú podľa islamskej tradície postavil Adam a Abrahám spolu so synom Izmaelom ju očistili od modloslužobných prvkov. Kresťania často strácajú zmysel pre svedectvo o viere, no kedykoľvek nastane čas modlitby, moslimovia sú pripravení modliť sa verejne, takže nám môžu slúžiť ako príklad. Centrom náboženského diania u moslimov je mešita, nie je to však ekvivalent ku kostolu, nakoľko nejde len o miesto modlitby, ale aj o centrum širšieho diania v moslimských komunitách. Almužna je daňou z ročných ziskov, ktorou moslimovia prispievajú do pokladnice spoločenstva a slúži v prospech núdznych a chudobných, a tak smeruje k vzájomnej solidarite a štedrosti. Zaujímavé pritom je, že moslimovia nepoznajú domovy dôchodcov, ale o svojich príbuzných sa postarajú v rámci rodiny alebo komunity. Pôst v islamskom ponímaní je takmer výlučne koncentrovaný na mesiac Ramadán a zahŕňa v sebe zdržiavanie sa jedla, pitia, fajčenia a manželského styku. Pôst trvá výlučne v čase od východu po západ slnka, potom nasleduje hodovanie. Náročnejším náboženským úkonom je púť do Mekky, súčasťou ktorej môže byť pôst podobný Ramadánu.
Epilóg
Ak vezmeme do úvahy počet prívržencov jednotlivých náboženstiev, islam v súčasnosti predstavuje druhé najväčšie náboženstvo na svete, pričom na Slovensku žije asi 3000 členov moslimskej komunity. Nakoľko je veľmi pravdepodobné, že ich počet vzrastie v celej Európe, otázka dialógu s islamom sa stáva nevyhnutnosťou. Najdôležitejšie pritom je, aby sme príslušníkov moslimskej komunity neizolovali a neutláčali do úzadia, ako sa to deje napríklad vo francúzskych getách, ale aby sme dodržiavali zásady vzájomnej tolerancie a solidarity.
Tím UPaC