V príbehu z Knihy Genezis o stavbe Babylonskej veže je nám podaná správa o pomätení jazykov, vďaka čomu Babylončania nemohli vežu dostavať. Opäť tu ide o istý obraz s dôležitým odkazom pre nás.
Pomätenie jazykov spôsobila ľudská pýcha. Preto nemohli dostavať vežu. Ľudská pýcha aj dnes spôsobuje nedorozumenie, aj keď ľudia hovoria tým istým jazykom. S ľudskou pýchou nemožno budovať.
Matka Elvíra, zakladateľka komunity Čenakolo vo vedomí, že tým, čo buduje, je láska a pokora a naopak tým, čo ničí, je pýcha a lenivosť, svojim chovancom zakázala používať týchto desať slov:
- Nechce sa mi.
- Mňa sa to netýka.
- Nepáči sa mi to.
- Necítim sa na to.
- To nie je pre mňa.
- Som unavený.
- Nemám sa dobre.
- Staraj sa o seba.
- Nie som schopný.
- Nechaj ma na pokoji.
Aký jazyk, aké slová by sme naopak voliť mali, aby sme mohli budovať a aby nám ľudia rozumeli?
- Ďakujem ti.
- Prosím ťa.
- Odpusť mi.
- Odpúšťam ti.
- Som rád, že si.
- Máš pekný úsmev.
- Záleží mi na tebe.
- Rád ti pomôžem.
- Modlím sa za teba.
- Nech ťa, Boh, žehná!
Je už len na nás, aký jazyk budeme používať.
Vzhľadom na to, že túžime po šťastí a aj preto, že v dnešnej dobe sa medzi ľuďmi až príliš šíri nenávisť a agresivita, stojí za to sa tých prvých desať slov úplne vyvarovať a do svojho slovníka naplno zasiať druhú desiatku slov. Tie určite pomôžu budovať pekné veci v živote, a tak zároveň pomôžu na ľudskej tvári vyčariť úžasný úsmev.
Jozef Žvanda
Foto: Internet