Pred týždňom počas 5. veľkonočnej nedele sa druhé čítanie zo Zjavenia sv. apoštola Jána končilo slovami: A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ Čo toto nové znamená konkrétne pre náš život?
Dva aspekty Ježišovho ohlasovania
Dnešná veľkonočná nedeľa, ktorá je poslednou pred Nanebovstúpením Pána akoby v dvoch aspektoch, ktoré obsahuje, vysvetľovala zmysel týchto slov. Ktoré sú tie aspekty? Prvým je zhrnutie, syntéza celého Ježišovho učenia a druhým očakávanie nového, novej, budúcej Cirkvi. V tejto syntéze si môžeme všimnúť nový Ježišov prístup k Bohu, k náboženskej viere Izraela, k človeku a ku svetu. Svoje konanie Ježiš naplno predstavil v reči na vrchu, ktorú v piatej až siedmej kapitole svojho evanjelia zachytáva evanjelista Matúš. Novým postojom Ježiš rúca stereotypy a deliace čiary, ktoré zbytočne rozdeľovali a rozdeľujú človeka. Tento nový postoj vidíme v jeho prístupe k pohanom. Uzdravuje sluhu rímskeho stotníka, prihovára sa k Samaritánke a vďaka tomu samaritánska žena postupne v ňom, v unavenom Hebrejovi objavuje proroka a nakoniec Mesiáša. So svojou skúsenosťou sa žena podelí aj s rodákmi, ktorí vďaka jej svedectvu tiež prijímajú Ježiša za Mesiáša. Ježiš láme múry aj v prístupe k hriešnikom. Vstupuje do domu mýtnikov Léviho a Zacheja, odpúšťa žene obvinenej z cudzoložstva, prijíma hriešnicu, ktorá mu slzami zmáča jeho nohy.
Ľudské telo chrámom Božieho Ducha
Ježiš učí, že človeka poškvrňuje nie to, čo do neho vchádza, ale čo z neho vychádza, z jeho úst, z jeho srdca, a tak uznáva všetky jedlá za čisté. Ježiš mení aj pohľad na chrám, s ktorým bol po celé stáročia spätý náboženský život Izraela. Keď chrám vďaka kšeftom a obchodom prestáva plniť svoju funkciu a stáva sa lotrovským pelechom, Ježiš predpovedá jeho skazu a zničenie. V tej istej chvíli oznamuje aj vybudovanie nového chrámu, o ktorom sa už zmienil v reči so Samaritánkou. Bude to chrám jeho mystického tela, Cirkev. Dokonca samotné ľudské telo, keď prijme Božieho Ducha, stane sa chrámom. Neskôr to zhrnie apoštol Pavol, keď napíše: „Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch“ (1 Kor 3, 16)?
Podstata nového – láska
Ježiš prináša naozaj niečo nové, a v tomto novom za najdôležitejšie nad všetky veci považuje lásku. Hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Láska, Božia láska, láska, ktorá dokáže ísť až do krajnosti a ktorá neváha za svojich priateľov položiť život je cestou, ako sa už v tejto chvíli v srdci človeka rodí nebo, Boží príbytok, kde bude prebývať láska Najsvätejšej Trojice. Bude to láska, ktorá bude žiariť, už nebude potrebné ani svetlo slnka, ani svetlo lampy, lebo ho bude ožarovať Božia sláva a jeho lampou bude Baránok. Bude to láska, ktorou sa bude vstupovať do nového mesta, do nebeského Jeruzalema. Ono síce bude ohradené vysokými múrmi, no práve láska umožní vstup do vnútra. Bude to láska a je to láska, to nové, čo pochopila aj prvotná Cirkev, aby na plecia svojich detí nekládla zbytočné bremená. Bola to láska, ktorá sa dotkla Šavla pri bránach Damsku, aby v ňom vytvorila niečo nové, aby vďaka Božiemu Duchu objavil úžasnú slobodu, čo načrtne v slovách: „Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“ (Flp 4, 12). “Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých a všetko robím pre evanjelium“ (1 Kor 9, 22).
Katolícky – univerzálny, celosvetový, otvorený pre všetkých
Toto nové, čo nám ponúka Ježiš naznačuje vo svojom zjavení apoštol Ján. Nový Jeruzalem je síce obkolesený veľkými múrmi, no je tu dvanásť brán, ktorými sa bude dať vstúpiť dnu. Dvanásť brán otočených na všetky svetové strany naznačujú novosť a otvorenosť voči každému človeku sveta, univerzalitu, všeobecnosť, celosvetovosť, po grécky povedané: katholikos, čiže katolíckosť. A tu je odpoveď na otázku, čo znamená pre nás tá novosť. V Ježišovi objavujeme univerzálnu Cirkev, Katolícku cirkev nie ako niečo podradné, lež ako spoločenstvo lásky otvorené pre každého človeka. Kristova Cirkev, katolícka cirkev je Kristovou nevestou, za ktorú Boží Syn položil svoj život. Jeho Cirkev je napriek úskaliam života vedená Božím Duchom a svojich synov a dcéry pozýva k ozajstnej slobode Ducha.
Ako mám stavať mosty?
Zažívam aj ja Kristovu novosť vo svojom živote? Vnímam svoju Cirkev ako spoločenstvo lásky otvorené pre vzájomné sa darovanie? Neovládajú aj mňa stereotypy, sploštené pohľady na život, na Boha, na vieru, na Cirkev? Aké múry rozdelenia som vybudoval vo svojom okolí? Ako mám stavať mosty?
Pane, prosím, konaj v mojom živote nové veci a udeľ mi slobodu Ducha. Amen
Jozef Žvanda