Pred dvoma týždňami študenti Katolíckej univerzity v Ružomberku zorganizovali druhý ročník tzv. Gospelfestu, ktorý mal benefičné zameranie. Jeho súčasťou boli sväté omše, workshopy a aj samotný festival. Výťažok z akcie bol adresovaný nadácii na pomoc deťom s reumatickými chorobami.
Gospelfest mal aj jednu chybičku, a to pomerne nízky záujem verejnosti. Keď sme túto akciu v piatok večer otvárali, povzbudil som organizátorov, aby sa príliš netrápili, ak účastníkov bude menej. Hneď som aj citoval sv. Františka Salezského, ktorý v knihe Filotea píše, že aj jeden človek je dosť veľkou diecézou. „Ak možno len jeden človek odtiaľ odíde povzbudený, tak podujatie splnilo svoj účel,“ dodal som.
Čo mi prezradil istý mladík
V nedeľu 12. februára 2017 záverečnou svätou omšou o 9.30 vo Farskom kostole sv. Ondreja v Ružomberku sa Gospelfest skončil. O pár minút ma vyhľadal istý mladík a medzi štyrmi očami mi prezradil, že počas festivalu zažil Boží dotyk. Zvlášť ho oslovila Hymna SDM Krakov 2016, ktorú spievali mladí ľudia v sobotu dopoludnia v Kostole svätej Rodiny. „Hneď som utekal na univerzitu a na internete som si pieseň vyhľadal. Úplne ma dojala, a tak som ušiel na WC-ko, kde som sa vyplakal. Prosím Vás, otec Jozef, ja nie som pokrstený a nepochádzam z kresťanskej rodiny. Chcem sa dať pokrstiť a stať sa kresťanom katolíkom. Prosím vás, pomôžete mi v tom?“, dohovoril.
„Iba v Bohu spočiň, duša moja, …
…lebo od neho mi prichádza spása. Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac,“ spieva dnes žalmista. Hlboká výpoveď svätopisca, ktorý tieto slová píše zrejme už ako zrelý človek s postriebrenou hlavou. Odovzdáva tu nažité slová, svoju osobnú skúsenosť. V živote si už toho možno veľa prežil, uskutočnil veľa podujatí, spolupracoval na množstve projektov, a tak sa usiloval naplniť svoje mladícke sny a túžby. Dnes zrelý vekom konštatuje: „Iba v Bohu spočiň, duša moja…“ „Boh stačí!“, zvolá raz o stáročia neskôr Terézia z Avily, svätá žena s hlboko nažitým životom.
„Iba v Bohu spočiň, duša moja, lebo od neho mi prichádza spása…“, znamená, že aj napriek našej obrovskej snahe nič tak nedokáže naplniť náš život, ako Boh. Iba Boh môže naplniť nesmierne hĺbky našej duše. Tu na tomto svete sa to uskutoční iba čiastočne, no vo večnosti naplno. Napriek našej snahe, a tá je v našom živote potrebná, úspech či neúspech v našom živote nezáleží iba na nás. Je to tajomstvom, prečo Boh do nášho života dopúšťa, aj napriek našej snahe, neúspech. On nás takto vychováva. Možno môže byť pre niekoho úspechom zaplniť chrámy a katedrály do posledného miesta. Ale svedčí o tomto „úspechu“ ľudské srdce a jeho skutky? Koľkokrát prichádza sklamanie práve od tých, ktorí sú v blízkosti Ježiša. A čosi podobné sa stalo aj Ježišovým učeníkom.
Aj napriek mnohých tvrdeniam…
„Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac!“ Čoraz viac sa presviedčame o pravdivosti týchto slov. Ľudský svet, hoc ako krásny, nemôže byť celkom našim útočiskom, ľudský svet môže niekedy sklamať. Môžu sklamať tí najbližší. A tak napriek mnohým tvrdeniam tej či tej osobnosti, tej či tej celebrity, život nám ukazuje, že Boh koná a myslí ináč ako my ľudia, že jedine on je ozajstnou oporou nášho života, u ktorej sa nezakolíšme. Iba on je moje útočište a moja spása, moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac. Áno, v živote je potrebné naše úsilie, sú potrebné naše starosti a radosti, je potrebné to či ono, no napokon spoznávame, že iba v Bohu je naše útočisko, naša spása, naša opora. A človek k tomuto poznaniu skôr či neskôr príde, tak ako spomínaný mladý muž. No kým k tomuto poznaniu príde, kým túto skutočnosť v pokore prijme, môže si niekedy veľmi ublížiť. A Boh túži po našich radostných, nie ranených srdciach.
Jozef Žvanda
Foto: Internet