Veľmi sme ponorení do smútku, strachu a neistoty. Doliehajú na nás nepriaznivé okolnosti spojené s našim súčasným celosvetovým problémom. A to sme krátko pred Vianocami, keď by sme sa mali tešiť. Do tejto našej situácie vstupuje Božie slovo dnešnej Štvrtej adventnej nedele. A ono je naopak radostným slovom. V prvom čítaní z 2. Knihy Samuelovej sme počuli o udalosti, ktorá sa udiala pred takmer 3000 rokmi. Kráľ Dávid si upevnil svoje postavenie a preto prišiel s myšlienkou postaviť Bohu dom. Na svoju iniciatívu dostal ústami proroka Nátana Božiu odpoveď: „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? …Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom… Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“
Od tejto chvíle uplynulo dlhých tisíc rokov a v čase, keď sa Izrael nachádzal pod krutou nadvládou Rimanov, sa toto proroctvo začalo plniť. Mladej deve z Nazareta vtedy zaznela z úst nebeského posla, anjela Gabriela, radostná zvesť: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Kráľovi Dávidovi pred takmer tisícročím zaznelo slovo: „Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom… Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky.“ O tisíc rokov neskôr zaznelo Panne Márii slovo: „Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Aký vzájomný súvis majú tieto dve proroctvá?
Proroctvo, ktoré pred tisíc rokmi zaznelo kráľovi Dávidovi malo oveľa hlbší zmysel a siahalo ďalej, nie iba k Dávidovmu potomkovi, synovi Šalamúnovi, ktorý neskôr postavil úžasný Jeruzalemský chrám a upevnil kráľovstvo Izraela. Toto proroctvo už mierilo do ďalekej budúcnosti, do chvíle, ktorá sa začala práve zvestovaním v Nazarete, keď sa začalo budovať nové kráľovstvo, Božie kráľovstvo už na tejto zemi, kráľovstvo pravdy a spravodlivosti, kráľovstvo lásky a pokoja. Proroctvo spred tisíc rokov, ktoré malo oveľa hlbší zmysel, sa dnes dotýka aj našich čias a siaha až za hranice večnosti, keď sa naplní v nebeskom kráľovstve. Božie kráľovstvo na tejto zemi vo svojom raste pokračuje ďalej, rastie a vzmáha sa tam, kde sa ľudia navzájom milujú. Lebo znaky Božieho kráľovstva sú: pravda a spravodlivosť, láska a pokoj. Sú to znaky, ktoré Boh hlboko vryl do ľudského srdca. Každý z nás hlboko túži po týchto znakoch, po pravde, spravodlivosti, láske a pokoji. Tam, kde sa tieto znaky realizujú, tam je Božie kráľovstvo a z neho profitujú všetci. Naopak tam, kde sa Božie kráľovstvo pošliapava, tam sa to kruto dotýka všetkých nás bez výnimky.
My sme dnes pozvaní na budovanie Božieho kráľovstva, a tak, ako proroctvo, ktoré zaznelo kráľovi Dávidovi malo oveľa hlbší dosah, rovnako je to aj s nami, rovnako to platí aj pre naše konanie. Naše skutky, či už v prospech Božieho kráľovstva alebo proti nemu, majú dosah nielen na naše súčasné životy. Ony majú dosah do ďalekej budúcnosti. Raz, keď už tu budú nové generácie a my už budeme dávno, dúfajme v náruči Božej, bude sa hovoriť aj o tejto našej súčasnej kríze, ktorá má hlbší zmysel, než si myslíme a siaah oveľa ďalej. Bude sa hovoriť aj o našich postojoch, bude sa hovoriť aj o tom, ako sme sa v tejto situácii zachovali, či sme sa stali šíriteľmi Božieho kráľovstva alebo jeho rúcačmi. A aj keby sme mali ambíciu toto kráľovstvo, Božie kráľovstvo zničiť, nikdy sa nám to nepodarí, nepodarí sa to ani súčasnej celosvetovej pandémii, ani komunistom, ani liberálom, ani slobodomurárom, ani… Prísľuby dané kráľovi Dávidovi a Panne Márii v Nazarete: „Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom… Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky.“, sú neodvolateľné. A kto by sa o to pokúsil, len by si vylámal zuby. Nuž nie je jedno, aké sú naše súčasné postoje, postoje každého z nás. Hoc by si ich história nezapamätala, predsa raz pred Božím súdom budeme z toho skladať účty. Toto je dnešná radostná zvesť: Božie kráľovstvo, ktoré zvestovaním v Nazarete prichádza na tento svet a ktoré naplno prežívame aj my dnes, je neodvolateľné a neprekonateľné. A my sme jeho súčasťou.
Text a foto: Jozef Žvanda