„Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedným telom“ (Gn 2, 24)
Až dvakrát v dnešnej Bohoslužbe slova zaznieva táto veta. V prvom čítaní z Knihy Genezis po Adamovom úžase nad krásou ženy a jeho výkrikom: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať Mužena, lebo z muža bola vzatá,“ nasledujú spomínané slová: „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo“ (Gn 2, 23-24). Druhýkrát nám toto slovo zaznieva po Ježišovej výčitke na adresu židov: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (Mk 10, 7-8). „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ Ako aktualizovať tieto slová nám do našej dnešnej doby?
Pre objasnenie týchto slov si poslúžim úryvkami z knihy Vzali sme sa z Vydavateľstva Tranoscius od výborného protestantského autora, otca piatich detí, Waltera Trobischa. Tento verš spomína tri veci, ktoré sú podstatou manželstva: opustiť, priľnúť a stáť sa jedným telom.
Nemôže byť manželstvo bez opustenia. Slovo „opustenie“ naznačuje, že sa musí vykonať určitý verejný a zákonný akt, aby sa manželstvo stalo manželstvom. V niektorých afrických kmeňoch svadobníci pretancujú celé míle, kým sa nedostanú z dediny nevesty do dediny ženícha. Tento verejný akt opustenia urobí v tomto momente manželstvo zákonným, legálnym. U nás je to verejný akt, ktorý sa deje pred tvárou Boha a ľudu v Božom chráme. „Preto muž opustí svojho otca i matku…“, zmienka o otcovi a matke znamená, že manželstvo sa netýka len samotných dvoch partnerov. Otec a matka tu zastupujú celú rodinu, ktorá je zase súčasťou spoločnosti a štátu. Manželstvo nie je nikdy privátna záležitosť. Opustiť otca a matku – sú to slová, ktoré spôsobujú bolesť. Opustenie je cena, ktorú je potrebné zaplatiť za šťastie. Tak, ako novorodeniatko nemôže obstáť bez odtrhnutia od pupočnej šnúry, tak ani manželstvo sa nemôže rozvinúť, kým nenastane skutočné opustenie, aj keď je to ťažké pre obe strany. Keď sa tak nestane, ešte vždy platí „moja“ a „tvoja“ rodina a nie naša rodina, do života manželov môže vstúpiť obrovská bolesť rozdelenia a nejednoty. Neopustenie spôsobí problém, zvlášť problém svokry. Zvlášť v Európe a Amerike je to matka manžela, ktorá zasahuje. Ona si totiž nevie vôbec predstaviť, že to mladé dievča, ktoré si jej syn vzal za ženu, je schopné postarať sa o jej drahého syna. Tento verš o opustení má ešte jedno špecifikum, tu sa nehovorí iba o tom, že žena má opustiť svoj domov, ale aj muž, čo pre ľud Starej zmluvy bolo čosi neslýchané, veď syn mal zostať doma. Tento verš sa stavia za právo ženy, chce privádzať k pravému partnerstvu, a tým aj k pravej úcte medzi manželmi. Opustiť však neznamená vzdať sa zodpovednosti za rodičov. Len ak novomanželom bude umožnené budovať si vlastný domov, len ak im bude umožnené vziať zodpovednosť za seba do vlastných rúk, len potom budú naplno schopní vziať zodpovednosť aj za svojich rodičov.
„Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke…“ Opustenie a pripútanie patria spolu. Doslovný hebrejský výraz znie: „lepiť sa, lipnúť, stmeliť.“ Manžel a manželka sú scelení ako dva zlepené kusy papiera. Ak sa pokúsite dva takéto papiere od seba oddeliť, odlepiť, potrháte oba. Ak sa pokúsite rozdvojiť manžela a manželku, ktorí sú pripútaní jeden k druhému, poškodíte oboch, a ak majú deti, okrem nich dvoch ublížite i deťom. Manžel a manželka sú si najbližší, bližší ako čokoľvek na svete. Manželovi je manželka dôležitejšia ako práca a povolanie a jej je dôležitejší on, než riadenie či varenie alebo prípadne jej práca či povolanie. Manželia sú si bližší, ako ktokoľvek na svete. Jemu je manželka dôležitejšia ako priatelia, jej je on dôležitejší ako priateľky, ba jeden pre druhého musia byť dôležitejší ako vlastné deti. Je napísané: „Muž sa pripúta k svojej manželke“, a nie k svojim ženám. Pripútať sa znamená byť spoluscelení, „spoluskovaní“ v jedno, pripútať sa iba medzi dvoma osobami, medzi mužom a ženou. Tento biblický verš hovorí jasne proti mnohoženstvu a tiež proti akýmkoľvek zväzkom medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia. Pripútanie sa je láskou, ktorá sa už rozhodla a ktorá viac nehľadá a netápe. Láska, ktorá priľne, je láska zrelá, dospelá, ktorá sa rozhodla zostať vernou v bezhraničnej dôvere k jednej jedinej osobe a deliť sa s touto osobou počas celého života.
„Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ Byť jedným telom znamená viac, než len telesnú jednotu a spojenie. To znamená, že dve osoby sa delia o všetko, nielen o svoje telá, nielen o hmotné vlastníctvo, ale aj o svoje myslenie, cítenie, radosti i žalosti , o svoje nádeje i obavy, úspechy i nezdary. Byť jedným telom znamená, že dve osoby budú úplne jedným telom a dušou i duchom, a predsa ostanú dvoma rozdielnymi osobami.
„Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ – túto vetu môžeme lepšie pochopiť aj na príklade trojuholníka, ktorý sa skladá z týchto troch vrcholov: opustiť, pripútať, byť jedným telom. Všetky tri strany tohto trojuholníka sú vzájomne spojené a sú od seba neoddeliteľné. Ak jedna časť chybuje, manželstvo je neúplné. Len tí, ktorí opustili, len tí, ktorí sa pripútali výlučne jeden k druhému, môžu byť v plnom zmysle slova „jedným telom“.
“Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“. Tento trojuholník je podobný ešte inému, je podobný trojuholníku Najsvätejšej Trojice, kde sa všetky tri Božské osoby, navzájom odlišné, milujú nekonečnou láskou. A túto nekonečnú Božiu lásku, Božiu pomoc a milosť si vyžaduje aj trojuholník manželstva: opustiť, pripútať, byť jedným telom. Iba s pomocou Božou, naozaj iba s veľkou pomocou Božou a spoločným úsilím oboch manželov, muža a ženy, je toto všetko možné! Nech dobrý Pán Boh pomáha všetkým manželstvám sveta a Božia Matka, Panna Mária spolu so svojim ženíchom, sv. Jozefom, nech bdejú nad všetkými manželstvami sveta!
Jozef Žvanda
Zdroj: TROBISCH W.: Vzali sme sa. Vydavateľstvo Tranoscius, a.s., Liptovský Mikuláš 1996, ISBN 80-7140-087-4, s. 21-31
Foto: Internet