„Kto sa vyberá na cestu s Ježišom, ten sa stane, podobne ako On – zraneným človekom. Stopy, ktoré kráčajú Ježišovými cestami, budú poranené. Srdce, ktoré bije pre iných, bude prebité. A ešte zostáva ťažoba túžby po plnosti života. Aby sme vstúpili na Ježišove cesty, bude dobré pripomenúť si, že Boh je láska. Moja myseľ, ktorá túži obetovať sa pre druhého človeka, tak bude nadšená Božou láskou. V tej chvíli budem môcť vykročiť od Boha k trpiacemu. Súcitnou láskou“ (sv. Edita Stein).
Spoločný menovateľ – služba
Tieto slová sv. Edity Stein, akoby naznačovali spoločného menovateľa dnešnej bohoslužby slova. V nej je predstavený človek v službe. V prvom čítaní je to praotec Abrahám, ktorý za poludňajšej horúčavy ide v ústrety trom neznámym okoloidúcim a úctivo ich pozýva do svojho príbytku, aby sa na chvíľu občerstvili. O Abrahámovi treba povedať, že vo svojom srdci nosí veľkú bolesť. Je bezdetný, je už starý a zdá sa, že všetka jeho snaha vyjde nazmar. Napriek tejto rane v srdci neznechutí sa životom, ale aj naďalej slúži s láskou. V druhom čítaní je to úryvok z Listu sv. Apoštola Pavla Kolosanom. Apoštol píše tento list z väzenia a adresuje ho mladej cirkvi v Kolosách, kam sa votreli falošní učitelia a učili ľud falošnej náuke. Apoštol píše: „Bratia, teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). Apoštol Pavol vyslovene hovorí o svojom utrpení, no nezúfa si, ale všetky svoje bolesti obetuje pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev. Apoštol Pavol tak zvláštnym spôsobom slúži. V službe vidíme aj dve sestry, Martu a Máriu. Marta s láskou slúži Kristovi, no v jej srdci je bolesť z nepochopenia. Má dojem, že jej sestra ju nechápe, keď ju necháva samotnú slúžiť. A slúži aj Mária, ktorá správne pochopila, že toto je jedinečná chvíľa byť s učiteľom, byť s Ježišom. Mária chápe, že viac, ako sa momentálne starať o Ježišovo pohodlie, o jeho žalúdok, je dať mu svoj čas, posadiť sa k jeho nohám a počúvať ho, lebo táto chvíľa sa už nemusí zopakovať. Načúvať druhému je veľakrát veľkou službou. A tak aj Mária pri slovách svojej sestry Marty zostáva ranená z nepochopenia, no Ježiš všetko uvádza na správnu mieru.
Srdce, ktoré bije pre iných, bude prebité
Aký má toto všetko súvis so slovami sv. Edity Stein z nášho úvodu? Z uvedených čítaní dnešnej bohoslužby slova sa potvrdzuje platnosť jej slov: „Kto sa vyberá na cestu s Ježišom, ten sa stane, podobne ako On – zraneným človekom. Stopy, ktoré kráčajú Ježišovými cestami, budú poranené. Srdce, ktoré bije pre iných, bude prebité.“
Vo všetkých prípadoch máme pred očami ľudí v službe s lásky k bratom. Týka sa to aj Abraháma, aj Apoštola Pavla aj sestier Marty a Márie. Všetci pochopili potrebu slúžiť bratom a sestrám, ktorá je ukrytá v srdci každého človeka. Lebo práve nezištná služba je ozajstnou cestou ku šťastiu. Človek bol stvorený pre dávanie sa, pre darovanie sa. So službou však často súvisí aj nepochopenie, bolesť, smútok. Človek, ktorý sa nezištne dáva, nie je vždy vo svojom okolí pochopený. Okolie, ktoré často premýšľa pragmaticky, býva často nevďačné, žiarlivé a závistlivé. Ten, kto nezištne slúži, je pre druhých niekedy nepríjemným, lebo vytŕča a tak naburáva svedomia druhých. Preto platí: „Srdce, ktoré bije pre iných, bude prebité.“ O to viac tieto slová platia pre tých, ktorí sa usilujú slúžiť Kristovi, jeho evanjeliu, jeho Cirkvi. Evanjelium je požehnaním pre človeka a prináša človeku nádej. Evanjelium je jasné a jasne pomenováva veci, preto je nepríjemné tým, ktorí milujú viac tmu ako svetlo. Aj preto sv. Edita Stein na základe osobnej skúsenosti tvrdí: „Kto sa vyberá na cestu s Ježišom, ten sa stane, podobne ako On – zraneným človekom.“
Dôvod pre službu – veľké tajomstvo ukryté v Kristovi
V dnešnom Božom slove je však ukrytý aj dôvod, prečo mnohí, napriek nepochopeniu a odvrhnutiu zo strany okolia nezištne slúžia a kde nachádzajú silu pre túto službu. Väznený a trpiaci Apoštol Pavol s radosťou znáša utrpenie a pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev, lebo tu ide o veľké tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým. A ním je Kristus. Kristus, podľa slov apoštola Pavla, je tak veľkým Božím darom, že stojí zato mu napriek utrpeniu slúžiť. Takto mu slúžil aj Abrahám, keď s lásky slúžil svojmu Bohu, ktorého konanie nie vždy chápal, no láskavý Boh nakoniec splnil Abrahámovi jeho obrovskú túžbu a daroval mu syna, Izáka. Takto slúžila aj Marta s Máriou a takto slúžila aj sv. Edita Stein. Tá vďaka Božiemu Synovi rozpoznala Božiu lásku, Božie milosrdenstvo. Práve Božia láska jej pomohla milovať až do krajnosti, keď za svoj národ položila svoj život.
Nakoniec zopár otázok
Pred nami stojí zopár otázok. V svojom srdci každý z nás nosí túžbu po šťastí. Možno dosiahnuť vlastné šťastie bez toho, aby sme sa usilovali urobiť šťastnými aj druhých? Sme otvorení pre nezištnú službu druhým, napr. aj úplne cudzím ľuďom? Ako sa správame napr. v preplnenej čakárni u lekára? Uvoľníme staršiemu človeku miesto v preplnenom autobuse? Ako sa správame pri riadení motorového vozidla, keď napr. pred nami jazdí vodič – nováčik? Sme ochotní slúžiť nezištne ďalej aj napriek nevďačnosti a neprajnosti okolia, ktoré si zvyklo už na príliš sebecký štýl života? Súhlasíme so slovami sv. Edity Stein: „Kto sa vyberá na cestu s Ježišom, ten sa stane, podobne ako On – zraneným človekom. Stopy, ktoré kráčajú Ježišovými cestami, budú poranené. Srdce, ktoré bije pre iných, bude prebité. A ešte zostáva ťažoba túžby po plnosti života. Aby sme vstúpili na Ježišove cesty, bude dobré pripomenúť si, že Boh je láska. Moja myseľ, ktorá túži obetovať sa pre druhého človeka, tak bude nadšená Božou láskou. V tej chvíli budem môcť vykročiť od Boha k trpiacemu. Súcitnou láskou“?
Jozef Žvanda
Foto: Internet