Skip to content Skip to footer

Moja, Tvoja, naša Mama…

7. október  je deň Ružencovej Panny Márie. A práve v tento deň popoludní o pätnástej hodine vyrazil autobus naplnený takmer päťdesiatkou ctiteľov našej Nebeskej Matky na pútnické miesto  Staré Hory. Zloženie posádky bolo zaujímavé. Putovali sme ako jedna rodina. Ženy aj muži, juniori aj seniori, žiak, študenti vysokej školy denného i externého štúdia, ba i univerzity tretieho veku. Putovali spolu pedagógovia, študenti, zamestnanci našej univerzity spolu s rodinnými príslušníkmi i seniori z rybárpoľskej rodiny. No a samozrejme, že nechýbali ani zástupcovia z nášho univerzitného pastoračného centra na čele s  univerzitným kaplánom. Boli zastúpené všetky fakulty univerzity  i rektorát. Možno jednoducho povedať, že posádka autobusa bola vyslancami a zástupcami celej našej Katolíckej univerzity.

Atmosféra púte bola naozaj veľmi srdečná a priateľská. V Bazilike na Starých Horách sme najprv spoločne slávili svätú omšu. Otec Róbert nám priblížil sviatok Ružencovej Panny Márie a porozprával nám niečo z dejín Starých hôr a tradície pútí. Potom  sme sa vybrali na „Studničku“, kde sme sa spoločne pomodlili modlitbu posvätného ruženca, ktorou sme vyprosovali ochranu a pomoc pre celú našu univerzitu. Osviežili sme sa vodou z prameňa a vzhľadom na to, že slniečko už zapadlo za hory a hlásil sa studený večer, museli sme pomýšľať ,(aj keď by sme ešte radi pobudli na tomto milostivom mieste),  na odchod domov. Ešte sme niečo kúpili (väčšinou ružence) na pamiatku zo Starých Hôr pre tých, ktorí síce ostali doma, ale putovali s nami v našich srdiečkach.  Po šťastlivom návrate do Ružomberka  sme sa rozchádzali s dohodou, že táto spoločná púť nebola posledná a aj v budúcnosti sa určite zídeme na podobných podujatiach.

Prežili sme pekné popoludnie a uvedomili sme si, že tak ako Nebeská Matka nie je len moja, Tvoja, ale naša mama, tak my všetci sme jej deti. A tak všetci na univerzite máme Mamu, ktorá sa za nás prihovára. A my chceme robiť  radosť našej Mame. Určite jej ju budeme robiť, ak sa budeme vzájomne milovať, pomáhať si a ju budeme prosiť o pomoc a ochranu. Ak budeme brať často do ruky ruženček a aj touto formou budeme vyprosovať milosti pre celú univerzitu. Hoci z rôznych fakúlt, v rôznych profesiách,  budeme spolu zjednotení práve prostredníctvom modlitby.

Moja,  naša Mama… Ďakujeme, že Ťa máme, „veď nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa  utiekal pod Tvoju ochranu a Teba o pomoc alebo o  príhovor žiadal…“