Bratia, čo hovorí Písmo? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. (Rim 10,8-13)
V mojom a aj v tvojom vnútri je prítomný Boh. Takto totiž hovorí sv. Augustín: “V najvnútornejšom vnútri človeka je prítomný Boh.” V nás je prítomný skrze naše svedomie, ktoré je Božím hlasom v nás, skrze našu túžbu po Bohu, po šťastí, pravde, láske a spravodlivosti. Blízko teba je slovo, v tvojich ústach, v tvojom srdci… Môže nám toto Pavlovo slovo pomôcť pri zvládaní našich pokušení?
Duch Boží vodil Ježiša štyridsať dní a nocí po púšti a diabol ho pokúšal (Lk 4, 1-13). Všimnime si Ježišovu samotu. Skôr než začne verejne účinkovať, je tu sám na púšti. Táto samota je pre neho dôležitá. Potrebuje sa pripraviť, potrebuje byť s Otcom. Aj my potrebujeme takúto púšť, veľmi ju potrebujeme, potrebujeme ju pre uskutočnenie našich správnych rozhodnutí. Keď Ježiš najviac túži po tichu a samote, keď je veľmi vysilený, vtedy prichádza diabol, aby ho pokúšal. Nemáme aj my podobnú skúsenosť? V tomto pokúšaní nás môže zaraziť niekoľko vecí.
- Diabol nie je iba fikciou či mýtom, je realitou, je to zlo samo v sebe.
- Diabol si trúfa na Božieho Syna. Naozaj, nič a nikto mu nie je posvätným. Keď diabol nemá rešpekt pred Božím Synom, či ho bude mať pre nami?
- Diabol zneužíva Ježišovu samotu a aj to, že je zoslabnutý.
- Diabol vie, kde je človek slabý, a tak aj u Ježiša naráža na tri oblasti: telesnú žiadostivosť (jedlo), nezriadenú túžbu vlastniť veci, teda mať a nezriadenú túžba po moci.
- Diabol je klamár, keď tvrdí, že jemu patria všetky kráľovstvá sveta.
- Diabol dobre ovláda Sväté písmo, ktoré vytrháva z kontextu a zneužíva voči Ježišovi.
Môžeme žasnúť nad diablovou ľsťou, nad jeho drzosťou, nad krásnymi slovíčkami, klamstvom a vytrhávaním Božieho slova z kontextu, ktorými chce oklamať Ježiša. No to sa mu nepodarí. Ježiš víťazí nad diablom a nie opačne. Ježiš víťazí nad diablom, lebo je Boh, lebo je absolútne Dobro, ktorému zlo nesiaha ani po špičky. Ježiš víťazí rozhodnosťou, s diablom nediskutuje, nedáva na city a silou je mu Božie slovo. Teda nie diabol, ale Ježiš v tomto príbehu víťazí, aj keď evanjelista ešte pridáva poznámku: „Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.“ A pre nás je veľkým tajomstvom, prečo sa diabol ešte stále na skazu ľudí po svete potuluje. Ako v tomto zápase pokušení obstáť a čo robiť, keď predsa pokušeniam podľahneme?
Najprv jedna skúsenosť, ktorú pozná takmer každý z nás. Ako často sa nás diabol pokúša odradiť od Svätého prijímania tým, že nám podsúva myšlienky, akí sme zlí a hriešni a tiež, keď nás niekedy bombarduje priam hrôzostrašnými myšlienkami s urážkou Boha a človeka. Nie, netreba si to všímať. Ak si tieto myšlienky sami úmyselne nevzbudzujeme, potom je to pokušenie, ktoré prichádza od diabla, a tak tieto myšlienky si netreba všímať, treba ich ignorovať, v takejto chvíli je potrebné si vzbudiť túžbu o to viacej milovať Boha a k Svätému prijímaniu rozhodne ísť.
Ako nám môže ešte poslúžiť dnešné Božie slovo v zápase s pokušeniami? V prvom čítaní sme svedkami toho, ako si Židovský národ mal deň čo deň z otca na syna odovzdávať osobnú skúsenosť s Bohom (Dt 26, 4-10). Prečo? To pre hrozbu straty pamäti. Strata pamäti by pre Židov znamenala stratu viery v Boha. A kde sa stráca viera v Boha, tam sa stráca úcta k človeku. Aby izraelský národ nezabudol, preto si deň čo deň mali v modlitbe pripomínať svoju minulosť a Boha v nej. Strata pamäti ukrýva v sebe ďalšie nebezpečenstvo. A na toto nebezpečenstvo poukazuje aj jeden z nápisov v Múzeu bývalého koncentračného tábora v Osvienčime: „Národu, ktorý zabúda na svoju minulosť, môže sa táto minulosť ľahko zopakovať.“ Ani my si nemôžeme dovoliť stratu pamäti, stratu pamäti národa. Preto potrebujeme poznať históriu nášho národa, jej osobnosti, ich víťazstvá a pády. Potrebujeme tiež poznať vlastný príbeh, príbeh svojej rodiny, svoj vlastný príbeh. Ak ho spoznáme, potom aj ľahšie budeme čeliť pokušeniam.
A ešte jedna vec z dnešného Božieho slova. „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame, píše apoštol Pavol. Božie slovo v nás, Boží hlas v nás, naše svedomie, toto svedomie potrebujeme neustále formovať, aby nebolo choré, laxné či škrupulózne. My si tento prepych nemôžeme dovoliť, tak ako si nemôžeme dovoliť ani stratu pamäti. Potrebujeme formovať svoje svedomie, avšak nie vo svetle slov televíznych reklám či celebrít, to by sme sa ďaleko nedostali. My potrebujeme formovať svoje svedomie vo svetle nášho Pána Ježiša Krista a jeho evanjelia. Lebo kríž stojí, aj keď svet sa „kymáca“. Správne sformované svedomie dokáže rozlíšiť pokušenia a keby človek predsa niektoré pokušenie nezvládol, zdravé svedomie mu pomôže z hriechu znova vstať a zvolať: „Ježiš je Pán!“ Lenže pre správne sformovanie svedomia nedeľná svätá omša nestačí. My potrebujeme preto urobiť viac, potrebujeme sa vzdelávať a modliť, potrebujeme pravidelne pristupovať k sviatostiam, potrebujeme cirkevné spoločenstvo, bratov a sestry, a potom je nádej, že to zvládneme.
Bratia, čo hovorí Písmo? „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Možno, že niektoré pokušenia v našom živote nezvládneme, avšak ak dokážeme vstať, ak otvoríme svoje srdcia a ústa Bohu a zvoláme: „Ježiš je Pán!“, vtedy bude diabol so všetkými pokušeniami definitívne porazený, lebo ho už neporazíme my, ale Boží Syn v nás. Nech nám v tom dobrý Pán Boh pomáha.
Text a foto: Jozef Žvanda