Ľudový názov Zelený štvrtok bol prevzatý z germánského bohoslužobného názvoslovia (greinen – nariekať; Gründonnerstag). V starej Cirkvi v tento deň sa konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. Bol to deň vzrušeného. ľútostivého, ale i radostného plaču. keď sa verejní hriešnici po dlhšom pokání mohli zúčastniť na sviatostiach Cirkvi.
Možno však pripustif, že názov Zelený štvrtok má aj v terajšom slovnom znení svoje oprávnenie, azda vplyvom bohoslužobných výkladov. Poukazoval by na to latinský názov Dies viridium 4iže deň zelených ratolestí spojovaný s obradom zmierenia. Verejní hriešnicí sa podobali suchým ratolestim, ktoré sa dnes pokáním a rozhrešením zazelenali na strome. Na niektorých miestach sa používalo pri omši rúcho zelenej farby. Aj zvyk požívať v tento deň zeleniny podľa starozákonného obyčaja podporoval názov dňa.
Svätenie olejov. V biskupských katedrálnych kostoloch sa dnes svätia oleje. Zvyk svätiť oleje siaha do kresťanskæho staroveku. Sv. Bazil (t379) ho odvodzuje od apoštolov. Sv. Cyprián (t258) hovorí o svätení olejov pri omši. Z listu pápeža Leva Veľkého byzantskému cisárovi a z aktov toledskej synody (490) je jasné, že už v 5. stor. svätenie olejov bolo na Zelený štvrtok.
Svätia sa tieto oleje:
- Krizma /na pomazanie po krste. na birmovanie (kde je sviatostnou látkou), pri posviacke biskupov a kňazov, pri posviacke kostolov a oltárov/
- olej katechumenov (na pomazanie pred krstom);
- olej chorých (pre sviatoť pomazania chorých (aj tu je sviatostnou látkou).
Pre svoje blahodarné pósobenie olej je vo Svátom písme obrazom radosti, sily ducha. šťastia a pokoja. V Starom zákone olejom pomazávali kráľov a kňazov. ‘Pomazaný’ (Mesiáš, Christus) je potom titulom očakávaného Záchrancu na konci vekov. Ježiš vzťahuje na seba slová proroka “Pán ma pomazal” v nazaretskej synagóge. Ježišovi učeníci maju od Ježiša nielen meno “kresťania” (christiani + pomazaní), ale aj duchovné . pomazanie: prijali sme Kristovho Ducha a máme účasť na kráľovskom kňazstve.
zdroj: MALÝ, V. VEĽKÝ TÝŽDEŇ A VEĽKONOČNÉ TROJDNIE. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1996. 278 s.