Vo štvrtok v Jezuitskom kostole sa konala prednáška Kateřiny Lachmanovej spojená s prezentáciou knihy.Prednáška sa týkala problematiky neodpustenia. Neodpustenie bolo predstavené ako väzenie, ktoré je uzatvorené z vnútornej strany.
Podľa autorkinej prednášky má neodpustenie viacero podôb: sebaľútosť, neschopnosť uznať si chybu, presvedčenie – odpustenie schvaľuje zlo, odmietať niekoho v mene pravdy, presvedčenie – pri odpustení sa vzťahy musia vrátiť do pôvodného stavu.Ak sme prijali Krista do svojho života, neexistuje situácia, v ktorej by sme mali právo nenávidieť. Sebaľútosť prednášateľka prirovnala ku situácia chrobáka – hovnivála, ktorý pred sebou tlačí niekoľkonásobne väčšiu guľu s hnojom, ako je on sám. Kľúčom v tejto situácii je odkotúľať všetky osobné bolesti pod Ježišov kríž.
Ďalšou situáciou, ktorá spôsobuje neodpustenie je neschopnosť priznať si chybu, s ktorou sa stretávame hlavne u mužov. Avšak tým, že si človek uzná svoju chybu, získa si úctu u druhých.Do neodpustenia sa môžeme dostať aj tým, keď si myslíme, že odpustiť znamená schvaľovať zlo. Odpustenie je však prianím dobra. Nebeský Otec vo svojej dobrote miluje hriešnika a nenávidí hriech. Táto Božia logika nám robí problémy.Odmietať niekoho v mene pravdy je ďalším prejavom neodpustenia,v ktorom sa človek považuje za merítko pravdy. Tento postoj prináša veľa tvrdosti do vzťahov.Nepochopením odpustenia je presvedčenie, že odpustením sa musí všetko vrátiť do pôvodného stavu. Zložité medziľudské vzťahy prinášajú veľa vnútorných zranení a zranený človek musí vstúpiť do procesu odpustenia. Tam, kde vládla nespravodlivosť, tam nemôže byť jednoducho nastolený pokoj. Nespravodlivosť volá po spravodlivosti, ku ktorej sa pripája pokoj.
Ostatné prejavy neodpustenia si môžete dočítať v treťom vydaní knihy od Kateřiny Lachmanovej – Zamknuté uvnitř. Nech nám Pán rozširuje a uzdravuje naše srdce.
o. Róbert.