“Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, a aké hlboké tvoje myšlienky!” Ž 92
Príroda je pre človeka veľkým darom, a preto je dobré chváliť Stvoriteľa aj tým, že sa občas ideme niekam prejsť, oddýchnuť si, nabrať nové sily. Na poobedie 2.10.2014 bol v rámci turistického štvrtku naplánovaný výstup na Sidorovo. Sidorovo je vrch nad malebnou dedinkou Vlkolínec.
Naša cesta pozostávala z niekoľkých etáp. Začala od univerzity smerom na Hrabovo cez Kalváriu po lesnej cestičke až na Vlkolínske lúky. Z Vlkolínskych lúk sme prešli na úpätie Sidorova. Tam nás už čakalo už len stúpanie hore, ktoré bolo o niečo intenzívnejšie ako na Čebrať, ale asi o polovicu kratšie. Pri výstupe nám pomáhali kvalitné povzbudenia otca Dušana v znamení percentuálnych odhadov koľko nám ešte chýba k zdolaniu vrcholu. Z 50% bolo zrazu 100 a boli sme hore – vo výške 1099 m. Výhľad bol skvelý. Videli sme Vlkolínec, hlavnú cestu na Banskú Bystricu, ktorá oddeľuje dve pohoria Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Videli sme aj iné dedinky, polia a lúky. Dolu sme sa vydali cestou nepoznanou, ale za to kvalitne dobrodružnou, po červenej značke… Mierna hmla pod vrcholom Sidorova dodávala miestu mierne strašidelnú atmosféru, ale pohoda. Bolo treba robiť hluk, aby sme náhodou svojou prítomnosťou neprekvapili nič netušiaceho medveďa, ktorý sa z tej hmly mohol každú chvíľu vynoriť. Po pár minútach sme si ale uvedomili, že cesta takmer vôbec neklesá, išli sme akoby po hrebeni… Tušili sme, že niekde bude musieť začať klesať. Už sa to začalo podobať na klesanie, keď zrazu pred nami vyčnieval ďalší kopec, skala. Vyšli sme naňho a oplatilo sa, výhľad bol možno ešte krajší ako zo Sidorova. Aj takto Boh dokáže prekvapiť. Niekedy je pred nami prekážka, v ktorej nevidíme zmysel. No keď ju prekonáme, zistíme, že ak by nebola, prišli by sme o ohromné prekvapenie z Božej strany. Tak to bolo aj v našom prípade. Už sa začalo pomaly stmievať a pred nami bol ešte kus cesty. V dôvere v Božiu pomoc a s ružencom v ruke sme pomaly schádzali smerom do Ružomberka. Bol to naozaj skvelý pocit, keď sme bezpečne vyšli z lesa na Kalvárii. Už nás čakala len cesta cez Hrabovo smerom k univerzite. Ďakujeme Pánovi za krásny výlet, pokojný a požehnaný čas a našim anjelom strážnym (v teň deň mali sviatok) za ich ochranu na ceste.
Darka, PF KU