Pamätáte sa, keď Zebedejovi synovia, Jakub a Ján prosili Ježiša, aby mohli sedieť v Božom kráľovstve po jeho pravici a ľavici? Ten sa ich pýtal: „Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?” Odpovedali: “Môžeme.” Ježiš im potvrdil: “Áno, budete piť z kalicha, z ktorého ja pijem.” V čase pôstu – možno viac ako inokedy – aj tebe je dané privilégium piť z kalicha Kristovho utrpenia, aby si mal účasť na sláve jeho vzkriesenia. Dobre si počul, hovorím o privilégiu, lebo Pavol Filipanom napísal: „Veď vy ste dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho, tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o mne počúvate.“ /Flp 1,29-30/
Chcieť sa postiť je dar. A túto túžbu nemáš od seba, nedalo ti ju tvoje telo a krv, ale tvoj Otec, ktorý je na nebesiach. On ťa uznal za hodného, aby si v zástupe mučeníkov dostal podiel na kalichu jeho Syna. On ho dal piť svojmu Synovi a keďže ho dovolil zdrviť, ten zvolal: “Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!”
Vždy keď v utrpení poviete: nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane, pijete z „tohto istého kalicha a zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde /v sláve/.“ Hovorím v symboloch: trpieť znamená piť z kalicha utrpenia.
Cirkev v období pôstu je putujúci víťazný zástup
Pôst nie je obdobie, kedy viac trpíme, ale je obdobím, keď si utrpenie viac uvedomujeme. No nie ako niečo, čo je pridané do života, ale ako súčasť našej životnej cesty, ktorá vedie k istému cieľu: Veľkej noci vzkriesenia, Kristovmu víťazstvu nad smrťou.
Jednoducho Cirkev v období pôstu je putujúci víťazný zástup a ja sa k nemu pôstom priraďujem. /Spomeň si na vzkriesenie – sobotu večer, ideme v zástupe von s kostola na čele zástupu je socha víťazného Krista so zástavou – socha sa potom nechá na oltári./ No a o tom víťazstve musia svedčiť tvoje oči, tvoja tvár, úsmev, myslenie, správanie. Malo by to byť správanie víťaza. My tisíckrát hovoríme, že kresťan premáha svet, ale ideme domov či z domu, do školy či zo školy, ako porazení. Prosím, nehraj sa na porazeného, lebo porazený nie si. Keby si bol normálny, máš postoj víťaza. Viera nie je len v zložených rukách v účasti na sv. omši, v modlení sa, ale aj v postoji víťaza.
Neboj sa o to, kedy budeš silnejší ako hriech – i obrátenie je dielom Božej milosti. Ty sám sa nezmeníš. Niekedy s bázňou treba zvolať ako je napísané v knihe Nárekov: „Obráť nás, Pane, k sebe, vrátime sa…” /Nár 5,21/ Boh ťa obráti i dá ti silu začať znovu. Jedného dňa tvoje srdce objaví veľkosť Božej lásky k tebe, zachveješ sa hrôzou z ťarchy svojich hriechov a budeš sa báť uraziť Boha.
Aj keď budeme mať bázeň pred Bohom, predsa len pôjde tu aj o zápas. U mnohých kresťanov sa úplne vytratilo vedomie, že s hriechom treba zápasiť. Nielen ho vyznávať v spovedi, ale mu aj aktívne odporovať. Ale tiež sa vytratilo vedomie, že za hriech je treba platiť. Keď niečo rozlejem, spravodlivosť mi káže poutierať to – alebo, každý po sebe umýva riady. Keď havaruješ – ak máš poistené auto zaplatí za teba poisťovňa, ak nie zaplatíš si to sám. Poistenie na náhradu škody, ktorá vzniká pri hriechu nemáme. Tu každý platí sám. /Samozrejme všetko zaplatil Ježiš/.
Robiť pokánie – „Umyte sa a buďte čistí…“
Tomu v našej terminológii hovoríme: robiť pokánie. Nie však formálne pokánie, akési bezduché vyratúvanie hriechov na spovedi pred kňazom, bez akejkoľvek snahy napraviť sa. Prorok Izaiáš hovorí: „Umyte sa a buďte čistí, /ale/ odstráňte zlé skutky z vašich duší spred mojich očí.“ Pokánie musí byť sprevádzané rozhodným a vytrvalým zápasom so svojimi vášňami, slabosťami a pokleskami.
Sväté písmo jasne ukazuje, že po páde treba robiť pokánie a ľutovať. Príkladom takéhoto postoja je Dávid, ktorý sa tak prísne postil, že od slabosti ledva stál na nohách /pozri Ž 58, 24/. Hoci mu bolo oznámené, že Boh mu hriech odpustil, tak napriek všetkému, do konca života neprestal oplakávať svoje previnenie – slzami máčam svoje lôžko – píše sa v žalme. Tak isto robil pokánie sv. Peter. Ale nie také od zákuskov a keksíkov.
…buď odvážnym, skúšaj nemožné, neboj sa vyčnievať…
Počuj, ty! Už prestaň mať pôsty ako: nejesť sladkosti, nejesť to, či ono. Z cukríkov, piškót a sladkostí ti už treba vyrásť – neznamená, že keď študuješ pedagogiku pre primárne vzdelávanie – jedna až päť – máš mať aj pôst ako majú deti jedna až päť. Ty si vysokoškolák a aj v pôste ťa to musí posúvať kdesi vyššie. Teda sa posti a rob pokánie ako vysokoškolák, tvoj pôst bude:
pozerať sa na seba pozitívne – lebo tak sa na teba díva Boh, /Viem to! Hovoril mi!/ zoznámiť sa s novými ľuďmi, usmievať sa, dávať nádej, vystrieť sa – nepozerať do zeme – Boh sa ti ani nemôže pozrieť do tváre, /myslím to duchovne/ nebáť sa života, mať vedomie, že Boh kráča s tebou, viac študovať, športovať, dbať na zdravie, ak ti treba schudnúť schudni, nemodli sa veľa – modli sa krátko a pravidelne – pravidelnejšie ako umývanie zubov, pochváliť mamu – a celkove ľudí okolo seba. Ak si „hovornú“, hovor menej, ak si tichý, hovor viac, oveľa viac, /zabávať spoločenstvo nie je ľahké/ ak sa nemaľuješ tak sa maľuj a ak sa maľuješ, tak … menej, vytvor si vedomie, že si jedinečný „majster sveta“ buď odvážnym, skúšaj nemožné, neboj sa vyčnievať – nemusíš byť vždy normálny, neboj sa plakať, neurážaj sa, neanalyzuj minulosť, neboj sa obety, nereaguj na každú hlúposť, v pôste ti má byť svet gombička. A to že sa chránime hriechu, to je predsa samozrejme, preto to tu ani … nespomínam. Ako vidíš, toto je oveľa ťažšie, ako si neodlomiť z čokolády. /Toto ťa zmení, keď aj priateľ povie: si iný. Odriekanie čokolády ťa nezmení/.
Brať vážne vzťah s Bohom
V pôste nejde len o utrpenie o zriekanie sa jedla, kávy, cigariet, televízora – aj keď to všetko, v pôste malo – či má – svoje miesto – ale ide o to, aby sme brali vážne vzťah s Bohom, s človekom, i so sebou, aby sme brali vážne Božie prikázanie, aby sme brali vážne svoju veľkosť a ničivú silu hriechu; a aby sme využili možnosť pripojiť sa ku krásnemu vykupiteľskému poslaniu Ježiša. A tiež, aby sa na mne viac zviditeľnil obraz Boží, na ktorý som stvorený.
Dôveruj! Pôst je cesta nádeje. Je to nádej založená na Kristovom víťazstve nad hriechom a nad smrťou. On chcel, aby toto víťazstvo patrilo aj tebe, aby slúžilo na tvoju spásu a na tvoju radosť.
P. František Kovaľ, SJ
Foto: Internet