Keď sledujeme príbeh svätého Jozefa, ktorého evanjelista Matúš nazýva spravodlivým zistíme, že v evanjeliovom príbehu Jozef neprehovorí ani slovo. Jozef je mlčiacim mužom. Ale je to správne mlčať, keď treba hovoriť? Je správne mlčať, keď sa vôkol nás deje nespravodlivosť? Je vôbec Jozef spravodlivý, keď toľko mlčí? Kedy treba hovoriť a kedy mlčať?
- A predsa Jozef je spravodlivý.
Rímsky právnik Ulpian definuje spravodlivosť ako dať každému, čo mu patrí. Znamená to dať človeku, čo patrí človeku, ale aj dať Bohu, čo patrí Bohu.
Byť spravodlivým voči človeku znamená:
- milovať ho
- vysvetliť mu, čo vlastne láska znamená, že láska neznamená brať, ale na prvom mieste dávať, že láska znamená obetovať sa pre druhého, mať na neho čas, usmiať sa na neho, ale ho aj napomenúť
- byť pre neho príkladom v láske
- naučiť ho milovať Boha. Vtedy už zadosťučiníme spravodlivosti aj voči Bohu
- predstaviť mu Boha ako Otca, ako lásku, Božieho Syna, Ježiša Krista ako priateľa a Ducha Svätého ako svetlo na našich pozemských cestách
- hovoriť mu o nebeskej Matke, Panne Márii, o svätom Jozefovi a o všetkých svätých
- naučiť ho milovať Cirkev ako matku, ako novú rodinu, aby v živote nemal pocit, že je sám. Cirkev je darom pre človeka, aby v živote nebol sám
- modliť sa za tento svet, za bratov a sestry a za seba
Ak sa toto všetko v našom živote deje, vtedy potrebujeme v tichu mlčať a ďakovať Pánu Bohu za všetko. Ďakovať mu: „Drahý Pane! Ďakujem Ti, že môžem milovať a že mi pomáhaš na ceste spravodlivosti. Prosím Ťa, nedopusť, aby som niekedy zabudol na Teba. Nedopusť, aby moji blízki alebo moje deti raz niekedy zabudli na Teba.
Áno, toto ďakovanie potrebuje ticho, naše ticho. V našom živote sú naozaj situácie, keď treba byť v tichu.
Kedy je však potrebné hovoriť, ba priam kričať?
- ak človek nie je milovaný alebo ak je sebecky milovaný
- ak mu svet chce lacnou lákavou ponukou ukradnúť srdce
- ak štát podporuje alebo vytvára zákony, ktoré ohrozujú život a srdce človeka, jeho zdravie a mravnosť, zákony, ktoré ohrozujú rodinu
- ak nie sú deti vedené k Bohu
- ak rodičia, učitelia, vychovávatelia a kňazi zanedbávajú čas s Bohom
Ak sa deje taká nespravodlivosť, vtedy musíme veľmi kričať.
- Je svätý Jozef spravodlivý, či nespravodlivý, keď mlčí?
Jozef je predsa spravodlivým mužom a pestúnom Božieho Syna. Je spravodlivý tým, že:
- je zodpovedným mužom, že sa stará o svoju ženu a dieťa a že ich chráni
- v ťažkostiach a problémoch od rodiny neuteká, neopúšťa ich, ale s pomocou Božou a dobrých ľudí sa snaží problémy a krízy múdro riešiť
- miluje Boha a poslúcha Božie zákony
- je hlbokým človekom, nekoná unáhlene, nad všetkým premýšľa, pýta sa Boha na odpoveď
- poslúcha aj svetské zákony a príkazy
V evanjeliu Jozef naozaj nevyriekne ani slovo, to však neznamená, že mlčí, keď treba hovoriť. Jozef naopak veľmi hovorí, hovorí svojim životom tým, že:
- koná. Keď vidí blížiacu sa nespravodlivosť voči svojej rodine, chráni ju pre nebezpečenstvom a ešte za noci odchádza do Egypta
- hovorí aj svojim plačom, keď veciam nerozumie
Preto je Jozef naozaj spravodlivý, možno mlčí slovom, ale hovorí životom. V živote je nespravodlivé mlčať. Sú však takí, ktorí veľa kričia, ale nekonajú, a tak páchajú veľkú nespravodlivosť.
- Prečo Jozef mlčí? Prečo je niekedy potrebné mlčať?
Prečo v evanjeliu Jozef nevypovie ani slovo, prečo mlčí? Prečo je niekedy v živote potrebné mlčať a prečo niekedy muži mlčia?
V evanjeliu podľa Lukáša čítame o narodení Božieho Syna v betlehemskej maštali. Keď evanjelista opisuje danú udalosť, vo chvíli narodenia nie je okrem zvierat v betlehemskej maštali okrem Jozefa a matky Márie prítomný už žiaden človek.
Preto, keď sa Božie dieťa rodí na tento svet, je to Jozef, ktorý sa ako prvý Bohu, Božiemu Synovi, díva do tváre, do očí. Po tomto pohľade v histórii túžili mnohí: Mojžiš, Eliáš, proroci, králi… Je to však až Jozef, ktorý prvý spomedzi ľudí všetkých čias sa díva Bohu do očí. Už pohľad do očí nevinného dieťaťa človeka odzbrojuje, o čo viac to platí, ak ide o pohľad do očí Božieho dieťaťa… Dá sa ten pocit vôbec opísať?
Prečo Jozef v evanjeliu mlčí? Možno práve pre tento pohľad. Jozef zažil pohľad do očí Boha, ktorý ho pretvoril a ešte viac upevnil v spravodlivého.
Hovorí sa o mužoch, že často mlčia, že ženy hovoria viac. Možno je to práve preto, pre tento pohľad do očí vlastných detí. Tento pohľad je pre muža veľmi potrebný, je potrebný preto, aby veľa nehovoril, ale konal. Vo chvíli, keď sa muž úprimne zahľadí do očí svojho novonarodeného dieťaťa, v tej chvíli sa z chlapca stáva muž a z muža otec. Pohľad do očí vlastného dieťaťa je pre muža – otca záväzkom. Je výzvou hovoriť, keď treba hovoriť, je výzvou mlčať, keď treba mlčať, je výzvou zápasu o srdce dieťaťa…
- Raz príde čas, keď je potrebné mlčať
Áno, je v živote čas, keď treba hovoriť, ba priam kričať. No raz do nášho života príde čas, keď je už neskoro hovoriť a napomínať. Raz príde čas, keď už je potrebné iba mlčať.
V tomto sa môžeme inšpirovať svätým Jozefom. On bol spravodlivým, mlčiacim človekom, lebo ako prvý z pomedzi ľudí sa díval Bohu do očí. A tento pohľad ho veľmi zmenil. Aj my sa môžeme dívať Bohu do očí, do jeho tváre. Keď k nám prichádza v Eucharistii, keď ho môžeme stretnúť počas adorácie, vtedy sa môžeme Bohu dívať do jeho očí. A tento pohľad stojí za to. Tento pohľad aj nás mužov a ženy pretvorí v spravodlivých ľudí, ktorí milujú spravodlivosť a milosrdenstvo. Tento pohľad nás naučí hovoriť vtedy, keď treba hovoriť a mlčať vtedy, keď treba mlčať. Tento pohľad z nás urobí svätých, tak ako z Jozef utvoril svätého Jozefa.
Svätý Jozef, ženích Panny Márie a pestún Božieho Syna, oroduj za nás!
Amen.
Jozef Žvanda
Foto: Internet