V sobotu 30. apríla 2011 jedna zo žilinských telocviční bola svedkom pútavého a veríme, že aj Bohu milého volejbalového turnaja. Turnaj organizovalo Univerzitné pastoračné centrum sv. Pavla pri Žilinskej univerzite v Žiline. Všetko to odštartovalo ako inak, sv. omšou v kaplnke sv. Pavla v Paľovej búde, totiž v sídle žilinského UPC. Hlavným celebrantom bol náš kaplán otec Dušan Galica a spolu s ním koncelebrovali ešte další kapláni z UPC-čiek zúčastnených tímov. Po sv. omši sme sa autami presunuli do neďalekej telocvične.
Zdravo si zašportovať, súperiť o popredné miesta, ale hlavne nadviazať nové vzťahy a spoznať kolegov aj z iných slovenských UPC-čiek, to bolo cieľom všetkých zúčastnených tímov z Trenčína, Banskej Bystrice, Zvolena, Ružomberka a domácej Žiliny. My Ružomberčania sme boli predpokladanými favoritmi turnaja, kedže tieto volejbalové turnaje sme vždy vyhrávali. Tento rok sme však nastúpili s pomerne obmedzeným kádrom. O to však bol sympatickejší náš výkon, kedy sme aj favoritov dokázali potrápiť a určite sa neraz museli strachovať o výsledok. Chýbalo nám viac štastia, ale aj napriek tomu, že sme boli len minimálny počet hráčov, teda sme nemali ani nikoho na striedanie, za svoje sympatické výkony sme nemuseli odchádzať domov s hanbou. Počas zápasov vládla naozaj veľmi dobrá atmosféra, čo tiež svedčilo o kvalite turnaja. Hra bola v rámci fair play a rozhodcovia nemuseli riešiť žiaden vážnejší incident. Hralo sa systémom každý s každým, takže sme si mohli schuti zahrať. Konečné poradie bolo takéto: na poslednom 5. mieste sa umiestnilo družstvo Trenčína, ktorému sa nepodarilo vyhrať žiaden zápas, 4. sme skončili my, reprezentanti Katolíckej univerzity, 3. boli Banskobystričania, 2. Zvolenčania a na 1. mieste skončilo družstvo domácej Žiliny. Sympatickými výkonmi sa prezentovali aj dievčatá, ktoré boli zastúpené v každom tíme. Spokojnosť bola vo všetkých tímoch pretože aj ako žilinský kaplán vo svojom príhovore na sv. omši poznamenal, tu nie je ani tak dôležitý volejbal, ale to, aby sme sa stretli, spoznali a aby sme vydávali svedectvo o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi všade tam, kde pôsobíme. Myslím, že turnaj splnil hlavný cieľ a to, že aj športom sa dá byť bližšie k Bohu a že vzniknuté vzťahy budú semienkom novej evanjelizácie, hoci aj prostredníctvom športu. Už teraz sa tešíme na ďalšie takéto turnaje s túžbou pritiahnuť ešte viac kamarátov.
Jozef Fecenko, študent 1. Roč. FF KU