Keď som minulý rok u nás vo farnosti pripravovala mladých ľudí na prijatie sviatosti birmovania, jedna z katechéz, ktorú som s nimi mala, bola aj o Svätom Písme. Ich názory o tejto knihe kníh boli skoro navlas rovnaké. Sväté Písmo = stará kniha, ktorá nám v dnešnej dobe už nemá čo povedať, vhodná akurát tak pre naše babičky. Ja v ich veku som mala možno podobné názory, ale nútilo ma to začať rozmýšľať nad tým, čo pre mňa osobne znamená Sväté Písmo teraz? V pravde musím priznať, že hodnotu Svätého Písma a jeho dôležitosť v mojom živote som objavila až v poslednom období. S textami Svätého Písma sa stretávame najčastejšie na svätej omši či v modlitbe liturgie hodín, ale stačí nám to? Nepotrebujeme niečo viac? Ako často vnímame tieto slová ako slová samotného Boha ku nám osobne?
Oslovili ma výroky dvoch svätých mužov o Svätom Písme – sv. Gregor Veľký povedal: ,,Biblia je list od Boha“ a známy je aj výrok sv. Augustína: ,,Biblia nehovorí o ničom inom, ako o láske Boha k nám.“ Biblia je teda listom od Boha, plným lásky ku konkrétnemu človeku. Dlho som si aj ja myslela, že Sväté Písmo má ďaleko od môjho života, ale Boh postupne menil a stále mení môj postoj a moje myšlienky. Zrazu som začala cítiť, že mi niečo chýba. Začala som cítiť hlad po Bohu, po Jeho slove, ktoré by prenikalo do môjho života ostrejšie ako dvojsečný meč (Hebr 4, 12). Tento akademický rok som preto začala chodiť na biblické stretká u nás v Univerzitnom pastoračnom centre (UPaC), ktorým som sa prvé štyri roky štúdia nejako vyhýbala. A myslím, že práve tu, počas nich, som si začala uvedomovať, že Boh ku mne nehovorí len skrze ľudí, rôzne situácie, ale predovšetkým cez Sväté Písmo. Nie je to kniha, v ktorej by sa iba hovorilo o Bohu, ale je to predovšetkým kniha, v ktorej sa Boh prihovára k človeku, konkrétne ku mne i k tebe. Často počúvam druhých ľudí (i seba) hovoriť, ako je Boh ďaleko, že nás nepočuje, že my nepočujeme Jeho… Ale ako ho môžeme počuť, keď mu nedovolíme prehovoriť?
Pred nejakým časom, v jeden večer po náročnom dni, keď som už nevedela ako ďalej, otvorila som si náhodne Písmo, čo väčšinou nezvyknem robiť, ale vtedy to bolo niečo, čo mi dalo silu znovu vstať a prísť k Otcovi. Otvorila som si Jánovo evanjelium 15, 20-22, kde sa píše: ,,Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť…..Aj vy ste teraz smutní, ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme.“ A tieto slová ma položili na kolená. Boh vo svojej láske a múdrosti vedel, čo v danej chvíli potrebujem počuť a zo 72 kníh Svätého Písma mi skrze tieto dve vety ukázal, že mu vôbec nie som ľahostajná a vie, čo prežívam. Dal mi nádej, že sa všetko vyrieši a iba s Ním budem prežívať skutočnú radosť. Náš Boh je osobným Bohom. Vie, čo prežívaš, len mu dovoľ, aby mohol patriť do tvojho života. Nielen dovoliť mu tam patriť, ale tiež dať mu možnosť hovoriť k tebe. Nech náš život nestojí na tom, čo nám povedia tí druhí, ale na Božom slove. Lebo len vtedy bude mať náš život pevné základy a nezosype sa pri najbližšej životnej búrke.
Na druhý deň som o tejto skúsenosti hovorila kamarátke, ale samozrejme, už trochu s menšou radosťou som dodala: ,,Škoda, že to nadšenie a uistenie o Božej prítomnosti v mojom živote trvá len chvíľu a potom sa dostanem znovu do tých istých pochybností.“ A ona mi na to dala rýchlu a jednoduchú odpoveď: ,,A práve preto máme Sväté Písmo čítať každý deň, aby sme neustále počuli Boží hlas a svoj život riadili podľa neho, nie podľa toho, čo nám hovoria druhí. Nenechaj prehlušiť Boží hlas hlasmi zvonka.“
A má pravdu – len ak budeme denne čítať Božie slovo, len vtedy, keď dovolíme Bohu k nám cez neho hovoriť, len ak ho začneme žiť – spoznáme Boha ako niekoho, komu na nás záleží a kto chce patriť do nášho života.
Využívajme preto, možno i tento pôstny čas na spoznávanie Boha skrze Sväté Písmo, nájdime si viac času na jeho čítanie, uvádzanie do života, a to už individuálne alebo v spoločenstve. V našom UPaC by som nazvala takým biblickým dňom štvrtok, pretože práve v tento deň sa doobeda o 10:00 v kaplnke sv. Alberta môžeme zastaviť nad textami Svätého Písma formou čítania Lectio divina a večer o 18:30 počas biblického stretka, kde sa zamýšľame nad textami nedeľných čítaní. Ja sama som si, až postupom času uvedomila veľký prínos týchto stretnutí v mojom živote. Nedeľná liturgia je pre mňa odvtedy niečím, čím žijem už od štvrtku, vidím súvislosti medzi jednotlivými čítaniami a predovšetkým dovoľujem Bohu, aby ma skrze svoje slovo formoval. Tak ako naše telo potrebuje telesný pokrm, naša duša potrebuje pokrm duchovný, preto nehladujme – ale čítajme, rozjímajme a predovšetkým žime zo Svätého Písma.
Ivana, študentka PF KU