(KKC 1) Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, aby mu dal účasť na svojom blaženom živote. Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku. Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval. Všetkých ľudí, rozdelených a rozptýlených hriechom, zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev. Aby to uskutočnil, poslal v plnosti času svojho Syna ako Vykupiteľa a Spasiteľa. V ňom a skrze neho volá ľudí, aby sa v Duchu Svätom stali jeho adoptovanými deťmi, a teda aj dedičmi jeho blaženého života.
- Nekonečne dokonalý a sám v sebe blažený Boh – Ak si myslíme, že jestvuje čosi dokonalé na tomto svete, napr. dokonale nám sadnú topánky či šaty alebo vlastníme dokonalý počítač alebo mobil, Boh je oveľa dokonalejší, Boh je oveľa dokonalejší, ani si to nevieme prestaviť.
- podľa číro dobrotivého rozhodnutia slobodne stvoril človeka, – Náš Boh v úplnej slobode stvoril človeka, náš Boh je číra sloboda. Ako veľmi túži človek, často otrok pozemských vecí a svojich vášní, ako nesmierne túži človek po slobode. A ona sa mu ponúka v našom Bohu. Z úplnej slobody nás Boh stvoril, lebo nás chcel. Boh chce každého z nás, sme chcení.
- aby mu dal účasť na svojom blaženom živote. – Náš Boh nám chce úplne darovať všetko. Už teraz, na tejto zemi, nám to dáva, no On nám chce dať viac, chce nám darovať všetko, večný život.
- Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku. – Aj keď sa nám darí, aj keď prežívame smútok, aj keď prežívame hustú hmlu nášho života, On je stále blízko nás, oveľa bližšie, než si to myslíme, On je ešte bližšie, je ukrytý v našom srdci, v našom najvnútornejšom vnútri.
- Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval. – Boh, náš Boh nás všetkých volá, volá nás po mene, každého z nás pozná a má spočítané aj naše vlasy. No On to vie nie preto, žeby bol policajtom, On to vie, lebo je Boh.
- Všetkých ľudí, rozdelených a rozptýlených hriechom, – Hriech je veľké zlo, ktoré ľudí rozdeľuje a rozptyľuje a náš Boh nás všetkých volá, aby sme všetci boli spolu.
- zvoláva do jednoty svojej rodiny, ktorou je Cirkev. – Boh nás zvoláva do rodiny, do Cirkvi, Cirkev je rodinou, nie spoločenstvom horných desať tisíc, nie je G 20, či G 7, nie je elitou, ale je rodinou, spoločenstvom bratov a sestier, Božích detí, hriešnikov.
- Aby to uskutočnil, poslal v plnosti času svojho Syna ako Vykupiteľa a Spasiteľa. – A my sme ho počuli, videli, jeho sme sa dotýkali, my ho aj dnes počujeme ústami biskupov, kňazov, rodičov a vychovávateľov, ústami lásky, my ho vidíme v evanjeliu, on je Evanjelium, my sa ho dotýkame, vlastne On sa dotýka nás, keď ho prijímame v Eucharistii.
- V ňom a skrze neho volá ľudí, – Vo svojom Synovi, ktorý nám ukázal, čo znamená milovať, nás volá, aby sme ho nasledovali, priťahuje nás k sebe lanami lásky.
- aby sa v Duchu Svätom stali jeho adoptovanými deťmi, – Boh nám zoslal aj svojho Ducha Svätého, Tešiteľa a Oživovateľa, ktorého mocou nás premieňa.
- a teda aj dedičmi jeho blaženého života. – Aby sme raz mohli vstúpiť do domu Nebeského Otca, a aby nám v jeho objatí zaznelo, si môj, už navždy si môj, nikdy ťa neopustím. A my sa od veľkej radosti rozplačeme.
Jozef Žvanda