Kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v jeden národ, každý musí opustiť svojrázne zvyky (1 Mach 1, 43).
Prvá kniha Machabejcov opisuje dramatické udalosti zo života židovského národa od roku 175 pr. Kr., keď nastúpil na sýrsky trón Antiochus Epifanes, až do roku 134 pr. Kr., keď zomrel Šimon, posledný brat Júdu Machabejského. Protináboženská helenizačná politika, t.j. keď literárnou a dorozumievacou rečou bola gréčtina pod názvom kojné, keď v náboženskej stránke vládol synkretizmus, čiže spájanie rozličných, náboženských a niekedy aj protikladných kultových prvkov, čím sa na historicko-náboženskej rovine chceli urovnať a uviesť do súladu rozdiely medzi jednotlivými náboženstvami, túto protináboženskú politiku viedol kráľ Antiochus Epifanes, ktorému Kniha Machabejcov dáva titul: hriešny výhonok.
V dnešnom úryvku čítame, že kráľ Antiochus vydal nariadenie pre celé svoje kráľovstvo, že všetci musia splynúť v jeden národ, každý musí opustiť svojrázne zvyky. Prirodzene toto pobúrilo jednotlivé národy, pobúrilo to aj židovský národ s hlbokou náboženskou tradíciou, ktorú si počas stáročí odovzdávali z pokolenia na pokolenie, ktorú si strážili ako oko v hlave a ktorú považovali za svoju najväčšiu a najsvätejšiu povinnosť. Bolo veľkou povinnosťou otca odovzdať svoju náboženskú skúsenosť svojim deťom, odovzdať im skúsenosť so živým Bohom, Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba. A kvôli tomu neváhali položiť aj svoj život, ako to čítame v oboch knihách Machabejských.
Skúsenosť židovského národa z rokov 175 – 134 pr. Kr. môžeme preniesť aj do nášho života. S čímsi podobným, a to vďaka moderným technológiám a neskutočným možnostiam v doprave, sa stretávame aj my dnes, stretávame sa s pojmom globalizácia. Globalizácia má svoje pozitívne, ale aj negatívne črty. Prvú globalizáciu uskutočnil sám Ježiš, a to vďaka svojmu evanjeliu. Kamkoľvek sa evanjelium rozšírilo, všade vstúpil nový štýl života, úcta, láska, radosť a pokoj a človek vďaka evanjeliu ľahšie znášal aj ťažkosti života. Globalizácia má pozitívny vplyv aj vďaka možnostiam prístupu ľudí v každej časti dnešného sveta k moderným výdobytkom vedy a techniky, vďaka možnostiam prístupu k informáciám z každej časti sveta.
Globalizácia sa však zneužíva aj na negatívne ciele. Dnes je obrovská možnosť k manipulácii obyvateľov veľkej časti sveta. Sme svedkami zneužívania masmédií k hlásaniu konzumného štýlu života ak relativizovaniu Božích príkazov. Globalizácia je zneužívaná mocnými ľuďmi k strácaniu vlastnej národnej a náboženskej identity. Mnohí dnes už nevidia úlohu náboženstiev, všetky náboženstvá kladú na rovnakú rovinu, šíri sa tu opäť náboženský synkretizmus a relativizmus. A práve toto je potrebné vidieť, vidieť nebezpečenstvo zneužívania globalizácie. Ak máme obavu z islamizácie Európy, ak sa nám rozkladá rodina a spoločnosť, o to viac je potrebné vrátiť sa ku vlastným koreňom, k našej cyrilo-metodskej tradícii, vrátiť sa k evanjeliu, na ktorom počas celých stáročí bola budovaná naša Európa, naša krajina. Je potrebné vrátiť sa späť k našej kultúre, študovať ju, rozvíjať ju, je potrebné našu kultúru prežiariť evanjeliom. Je potrebné poznať históriu nášho národa, históriu našej Európy a celého sveta. Je tiež potrebné poznať históriu vlastnej obce či mesta, z ktorých pochádzame, je potrebné poznať cirkevné dejiny. Je potrebné čítať našich básnikov a spisovateľom, počúvať hudbu našich skladateľov, poznať tvorbu našich umelcov, navštevovať národopisné múzea. Je potrebné nadobudnuté vedomosti a skúsenosti uvádzať do života v strete s inými kultúrami a náboženstvami, v stretnutí s globalizáciou.
A čou úlohou je to najviac, ak nie úlohou kresťanskej inteligencie?
Jozef Žvanda
Foto: Internet