V prvom čítaní sme počuli: „Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť.“ Chcem aj ja hlásať dobrú zvesť – lebo to je povolanie rybárov. Aspoň tých päť minút. Aby som bol krásny a aby som skrášľoval.
Hľa dnešná dobrá zvesť: Zanechaj to, čo ťa robí malým. Buď veľký. Zanechaj malé myšlienky, malé plány, malé veci. Zanechaj ľudské chvály, ocenenia, názory… kto si čo myslí, tie malé šuškania. Zanechaj ich, čo by ti boli blízke ako otec, ako rodná hruda. Možno aj sú takými, lebo si sa s nimi zžil, doslova pod kožu sa ti dostali. Stále si na tom, ako keby ťa Ježiš nestretol, ako keby si ešte nepočul jeho volanie: Poď! Veď si ešte ani nemal sny, len potreby… oživovať to, čo bolo v tebe živelné.
Dosiaľ to bolo len prvé dejstvo tvojho života, len volanie pohodlia, prvenstvá, volanie tela, priateľov, uznania a volanie vychodených chodníkov … priznaj sa, kopíroval si starších. Zapáčilo sa ti byť dospelým. Klietka dospelých sa ti páčila, tá prízemná, čo sa so zemou toči dookola. Ale robiť to isté dookola a očakávať iné výsledky, patrí ku šialenstvu. Na iné výsledky, musí byť iný návod a iné robenie. A na iné robenie – snáď ti je jasné, že – i iný človek… Ježišom pozvaný.
Preto Ježiš dnes, teba i Ondreja volá: Synu, dievča, poď za mnou… posuň sa ďalej… z kruhu musíš von! „Zanechať včerajšie“ to je dnešná Ježišova výzva.
Zem sa točí, ale ty nie si zem. Si síce zo zeme, ale odkedy ti bol vdýchnutý Duch, máš vykročiť. Duch to bol, čo hnal Ježiša na púšť“ (Mk 1, 12) a ten istý duch to bude, čo ti da silu vykročiť… i na púšť. Nezostávaj stáť. Nezľakni sa zmeny a neuzatváraj sa do seba, ale dôveruj Bohu.
Tí, čo boli pozvaní Ježišom vykročili: jedni zanechali siete, iní zanechali loď, iní otca i mamu. A ešte Sväté písmo spomína, že iní zanechali svoje modly, iní svoj hriech a ešte iní nepriateľstvo. Ba bolí takí, čo vykročili po vode. Apoštol Pavol Korinťanom napísal: „Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby“. /1Kor 3,11/
Hľa sneh vždy prichádza nový i kvapky dažďa i vietor, ktorý ich vysuší. I mladému človeku prislúcha byť novým… áno tak ti to sluší… byť rybárom ľudí.