Počas bežného dňa počujeme, povieme, dokonca napíšeme mnoho slov, pri ktorých si veľa krát ani neuvedomujeme, čo môžu spôsobiť v druhých i vo mne samotnej. Televízia, rádio, počítače – sme až zaplavení množstvom slov, ktoré často nemajú žiadnu hodnotu.
Počas rozjímania som si začala uvedomovať, že často vyslovím slová, ktoré nemyslím tak ako ich poviem. Často nerozmýšľam nad tým, čo idem povedať a poviem to. Tak sa moje slová stávajú nástrojom nie pokoja a povzbudenia, ale rozdelenia a odsúdenia.
Hluk slov, v ktorom žijeme, nás núti otupieť, nevnímať, neísť do hĺbky. Ak by sme mali celý tento hluk počúvať pozorne, zbláznili by sme sa. Preto musíme niektoré veci brať jedným uchom dnu a druhým von. Ale prečo v dnešnej dobe robíme väčšinu vecí naopak? Svoju pozornosť vyčerpávame televíznymi programami, hudbou a reklamami – to všetko si pripúšťame k srdcu a počúvame od slova do slova. No tie slová, ktoré majú hodnotu, ktoré môžu pomôcť, povzbudiť, priniesť pokoj a porozumenie, no zvlášť Slovo, ktoré bolo od večnosti u Boha, to si nevšímame – nemáme síl ani čas. Tak tisíckrát opakovaná lož sa stáva pre nás pravdou (Göebbels). Veľa krát si ani neuvedomujeme, že máme takúto otravu slovom – neuvedomujeme si, čo počúvame a rozprávame.
Každý z nás by sa mal zamyslieť nad tým, čo je pre neho dôležité. Či chceme žiť podľa Božieho slova alebo či sa budeme radšej prikláňať k prázdnote, ktorú nám ponúka svet. Pri mojom rozjímaní som sa rozhodla pre Božie slovo a modlitbu. Práve v nej môžeme nájsť veľa odpovedí aj počas ticha. Práve ona mi prináša niečo veľmi prospešné pre mňa i pre ľudí, ktorých stretám – učí ma počúvať Toho, ktorého slová sú duch a život. Určite sa nechcem uzavrieť do kláštora a stále sa modliť. Chcem žiť, žiť svoj život v plnosti a tú plnosť nám sľúbil on, Kristus – večné Slovo.
Annamária Verešová, študentka PF KU