Sedembolestná Panna Mária je doslova titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. Medzi bolesti Panny Márie patrí: proroctvo Simeona v chráme, útek do Egypta, strata dvanásťročného Ježiša v chráme, stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, Ježišovo ukrižovanie a smrť, snímanie Ježiša z kríža, pohreb Ježiša. Práve počet sedem v Cirkvi znamená plnosť. Preto sa hovorí o siedmych bolestiach.
Prvýkrát sa o sviatku Sedembolestnej Panny Márie dozvedáme v roku 1412, keď sa spomína na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Katolícku cirkev spomínaný sviatok ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727.
Pre náš slovenský národ je nutné o Sedembolestnej Božej Matke podrobnejšie hovoriť , pretože si ju uctievame ako našu Národnú patrónku. Ale akú súvislosťmá Sedembolestná matka so Slovenskom? Prečo je práve ona našou národnou patrónkou? Tu si dovolím ako budúca historička pozrieť sa do minulosti nášho národa. Predsa aj slovenský národ po celé roky svojej existencie prežíval dosť utrpenia. Ako prvé môžem spomenúť neustály boj predkov Slovanov s inými germánskymi kmeňmi, neskôr útoky franského kráľana Veľkej Morave. Podobne môžem spomenúť aj neúprosný vpád Tatárovv čase existencie Uhorska, neskôr okupovanie nášho územia Turkami. Dejiny nášho národa v novoveku silne poznačila násilná maďarizácia, od ktorej sme sa oslobodili vznikom Československa, ale to bol skok do ďalšieho boja proti prevládajúcemu čechoslovakizmu. Počas druhej svetovej vojny u nás zosilnelfaktor nacizmu, a po vojne na celých päťdesiat jeden rokov zavládol komunizmus, ktorý je práve pre katolícku cirkev veľmi negatívny. A to je len v skratke vypovedané, čo si naša vlasť musela vytrpieť, aby vytvorila svoje dejiny. Taktiež Sedembolestná Matka Božia si musela odtrpieť jednotlivé udalosti, aby tento titul získala.
Preto je oprávnene našou veľkou Patrónkou. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márií je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Sedembolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Grófka spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami. V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnických miest na Slovensku. Pápež Pius VII. rozšíril sviatok Sedembolestnej Panny Márie na celú Katolícku cirkev. Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov Sedembolestnú Pannu Máriu uctievať ako svoju patrónku. Slovenský katolícky exil potvrdil úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska tým, že sa na jej sviatok 15. septembra 1963 konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska.
Ale je aj mojou patrónkou a ochrankyňou? S láskou k nej a bez hanby pred ostatnými ľuďmi a so správnou hrdosťou musím vyhlásiť, že áno. Pretože práve ona a vrúcna modlitba (mojej mamky) k Božej Matke mi zachránila život.
Mala som deväť rokov. Bol to rok, keď som pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Bol september, nastúpila som do štvrtého ročníka základnej školy. A keďže v tomto mesiaci ešte nebolo toľko školských povinností, s mojou spolužiačkou som sa chodila každý deň po vyučovaní bicyklovať. Ale raz v piatok,keď sme už boli na konci svojej cyklotrasy, začal nás dobiehať čierny pes. Už neviem, aké to bolo plemeno. Spolužiačka stihla zutekať za našu bránu, ale ja nie. A tak ma pes uhryzol. Domov som prišla unavená, takže som si to ani neošetrila, pretože som si myslela, že je to len malý škrabanec. A doma som to nikomu nepovedala, pretože som to ani necítila. Ale na druhý deň, keď som sa zobudila, najprv som sa nevedela postaviť na nohy, pričom si rodičia mysleli, že len simulujem, potom ma chytili veľké horúčky, a na celom tele sa mi spravili malé červené bodky. Až vtedy som sa priznala, čo sa v predchádzajúci deň odohralo. To už nebolo jedno ani mojim rodičom, a tak ma zobrali na lekársku pohotovosť, kde si ma nechali, pretože si mysleli, že mám nejakú virózu, ale len do druhého dňa. Ale to si nepamätám, pretože hneď ako sme tam prišli som upadla do bezvedomia. Ráno som sa zobudila na jednotke intenzívnej starostlivosti s oboma rukami napojenými na infúzie, necitlivými nohami, na ktorých som mala veľké tmavočervené škvrny,a pri mojej posteli sedeli plačúci rodičia.
Lekári z detského oddelenia v Trstenej nevedeli, čo je somnou. Takýto prípad mali po prvý krát, a po dvoch týždňoch kritického stavu ma chceli previesť do nemocnice v Martine. Mojou jedinou potravou boli tečúce infúzie. Lekári mali so mnou čo robiť, pretože každý deň som im znepríjemňovala prácu svojím plačom za domovom. Moja mamka si musela zobrať náhradné voľno, aby mohla byť každý deň somnou. Každý deň bola pri mne a utešovala ma a zároveň sa modlila k Sedembolestnej Božej Matke, aby som sa uzdravila. A táto modlitba mi naozaj pomohla. Lekári po porade s lekármi z iných nemocníc zistili, že moja diagnóza je otrava krvi – tzv. sepsa, z ktorej som mala tie tmavočervené fľaky na nohách. To bola ta otrávená krv, ktorá sa dostala na povrch a z toho som sa nemohla postaviť ani chodiť.
Nakoniec mi tieto fľaky prerezali, aby mi vytiekla otrávená krv. Týmto prišlo veľké uvoľnenie na nohách, a ja som sa mohla postaviť. Mamka vymodlila moje uzdravenie. Len Sedembolestná Matka mohla najlepšie vypočuť moju mamku, pretože vedela, že trpí ako ona pod krížom svojho Syna. Ani krik ani zúfalstvo, ani hnev nie je riešením. Riešením je prijatie bolesti, odovzdanie sa Márii a dôvera, že nás neopustí. Sedembolestná nás učí ako plakať s úsmevom, pretože aj ona to dokázala, pri oveľa väčšej bolesti.
Aj teraz, keď som už dospelá, po tomto zázraku a záchrane môjho života sa každý deň obraciam k Veľkej Matke. Keď mám ťažkosti, keď neviem nájsť riešenie problémov, keď prežívam utrpenie, sklamanie. Modlitba k Božej Matke ma privedie k riešeniumojich problémov, dokáže ma dostať z utrpenia. Aj keď viem, že sa v živote utrpeniu nevyhnem, lebo aj môj život je, podľa vzoru Krista, krížovou cestou a jedine z Golgoty sa dá vojsť do večnosti a modlitba k Sedembolestnej Matke mi pomáha touto krížovou cestou prejsť.
Každý deň prežívam svoje osobné bolesti, kríže, trápenia. Ale aj dnes, tak ako kedysi počas Ježišovho života, ale aj počas dejín ľudstva, Božia Matkaprežíva moje bolesti spolusomnou. Aj dnes Matka Máriakráča somnou po mojich krížových cestách, chápe moje bolesti, aj keď jej srdcu spôsobujem často veľa utrpenia. Samozrejme, je pri mne aj keď sa mi darí, keď prežívam radosti, úspechy, pretože práve pomocou modlitby k nej som tieto radosti dokázala precítiť. Božia Matka ma nikdy nenecháva samu.
Preto: „Oroduj za Mňa, Sedembolestná Panna Mária, aby som sa stala hodná prisľúbení Kristových.”
Michaela Lipiaková