V stredu 8. Októbra 2014, desať dní pred plánovanou púťou, sa v priestoroch Čajky nášho UPaC konala „náborová“ prednáška na tému „Dejiny koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau v rokoch 1940 – 1945“. Témou prednášky bol stručný exkurz do histórie najväčšieho koncentračného a vyhladzovacieho tábora na európskom kontinente, v ktorom počas Druhej svetovej vojny zahynulo takmer 1,5 milióna ľudí. Hlavným cieľom prednášky bolo priblížiť poslucháčom kľúčových aktérov „továrne na smrť“ – Heinricha Himmlera, Rudolfa Hessa či Jozefa Mengeleho, život väzňov v neľudských podmienkach, funkciu posádky SS a ďalšie témy, týkajúce sa zverstiev, ktoré sa vykonávali na vybraných národoch a rasách (Židia, Poliaci, Rusi, Rómovia) alebo inak nepohodlných ľuďoch, ktorí sa istým spôsobom vymykali z rámca nacistickej ideológie (Svedkovia Jehovovi, homosexuáli, politickí odporcovia nacistického režimu). Prednáška poslúžila ako predpríprava pre tých, ktorí doteraz nemali možnosť navštíviť miesta, kde sa hrubým spôsobom porušovali ľudské a občianske práva a pošliapala ľudská dôstojnosť.
V sobotu ráno, 18. Októbra 2014 o šiestej hodine ráno sa skupina turistov vydala na púť do dvoch poľských miest, Wadowíc a Oswiecima. Práve tieto dve mestá, vzdialené len niekoľko kilometrov od seba, znázorňujú jeden obrovský kontrast: z Wadowíc pochádzal dnes už svätý pápež Ján Pavol II., ktorý bol počas svojho pozemského života stelesnením dobra, krásy a lásky k Bohu i blížnym. Na druhej strane, mesto Oswiecim sa stalo dejiskom „Kalvárie 20. storočia“, kde našlo vďaka nacistickej mašinérii záhubu množstvo nevinných ľudských bytostí.
Zo začiatku polooblačné ráno po príjemnej a ničím nerušenej ceste vystriedalo upršané dopoludnie. Kým sme však zastali na parkovisku vo Wadowiciach, pršať prestalo. Cestu k Bazilike Obetovania Panny Márie a rodného domu sv. Jána Pavla II. nám predĺžil spomalený semafor, ktorý ako keby sa snažil utlmiť naše nadšenie. Na námestí pred Bazilikou nás už vítali hlúčiky mladých Poliakov, ktorí návštevníkom Wadowíc rozdávali jablká (dávali tak najavo, že sa neboja sankcií zo strany Ruskej federácie J). Ešte pred vstupom do Baziliky sme sa spoločne odfotili a potom sme vstúpili do chrámu, kde náš obľúbený pápež prijal prvé sviatosti a budovala sa jeho hlboká viera. Po krátkej adorácii sme sa rozliezli po chráme a okolitých obchodíkoch, aby sme sebe a svojim blízkym nakúpili darčeky. Následne nato sme zakotvili v útulnej cukrárničke, ktorú osobne navštevoval aj sv. Ján Pavol II. a pochutnali sme si na tradičných poľských krémešoch. Desať minút pred jedenástou hodinou sme znovu nastúpili do autobusu a vydali sa na cestu do ďalšieho cieľa našej púte – Múzea Auschwitz – Birkenau. Počas presunu do Oswiecima sa postupne vyjasnilo a spoza oblakov dokonca vykuklo slniečko. Pred vstupom do múzea sme sa rozdelili do dvoch skupín: prvú viedla sprievodkyňa Barbara, ktorej výklad tlmočil do slovenčiny náš spolupútnik Ľuboš. Druhú skupinu (menej početnú), ktorá rozumela poľskému výkladu bez asistencie tlmočníka, viedla sprievodkyňa Iwona. Obe dámy nám počas prehliadky prvej časti niekdajšieho tábora Auschwitz priblížili jeho vznik, expanziu i účel. Mali sme možnosť nafotiť si množstvo záberov, ktoré smutne dokumentujú túto tragickú epizódu našej nedávnej minulosti. Po krátkej prestávke sme sa presunuli do druhej časti tábora – Auschwitz – Birkenau, ktorá sa rozprestiera na pôde niekdajšej poľskej dediny Brzezinka. Práve v týchto priestoroch sa odohrávali selekcie, krádeže majetku a masové vraždy nič netušiacich väzňov. Aj keď väčšinu plynových komôr a krematórií nacisti pred príchodom Červenej armády zničili, zvyšky komínov, ostnaté drôty, rozvaliny a drevené baraky predsa len pripomínali hrôzu nacistického besnenia. V zadnej časti Birkenau, kde sú dnes umiestnené pamätné tabule v rôznych svetových jazykoch, sme zotrvali v krátkej modlitbe za tých, ktorí tu zhruba pred sedemdesiatimi rokmi tragicky a nedôstojne zomierali. Následne sme sa vybrali na prehliadku jedného zo ženských barakov, kde sme si prezreli drevené prične a zvyšky latrín, ktoré oswiecimských väzňov zbavovali aj posledných zvyškov civilizovaného života. Opustený, zrekonštruovaný „dobytčák“, ktorý stál na koľajniciach oproti „Bráne smrti“, bol pre nás nemým svedkom ľudskej zloby, demagógie a bludných konšpiračných teórií.
Po rozlúčke s našimi sprievodkyňami sme sa už značne vyčerpaní vrátili do autobusu a presunuli sa do kláštora sestier Karmelitánok, kde sme spoločne slávili svätú omšu. Okolo pol šiestej večer sme sa vydali na cestu do Ružomberka. Hoci našu púť uzatvárala stúpajúca hmla, vracali sme sa domov plní zážitkov, obohatení o príjemné, ale i pochmúrne pocity.
HELENA PALAŤKOVÁ
Foto: Jozef Žvanda