Ahojte priatelia! V rámci predmetu Sústredenie zo spirituality, ktorý absolvujú študenti Katolíckej uvniverzity v Ružomberku v 1. Bc., 2. Bc. a v 1. Mgr. stupni štúdia, Vám teraz s dovolením autorky, študentky Barbory, ponúkam jej esej pod názvom Predmanželská čistota stále aktuálna a nadčasová. Ponúkam Vám túto esej aj preto, aby práce, ktoré píšu naši študenti neboli iba tzv. “šuflikové”, ale aby poslúžili aj iným, Vám. Nuž tu je tá esej. Prajem Vám príjemné čítanie. Jozef Žvanda
Žijeme vo svete nespočetných možností. Vo svete, ktorý nám nezväzuje krídla a my môžeme voľne lietať všade tam, kde nám srdce, alebo náš chtíč zavelí. Hranice si v ňom zväčša vytvárame svojimi vlastnými morálnymi hodnotami. Alebo aj nie. Ako zrkadlo si môžeme nastaviť problematiku predmanželskej čistoty, ktorá i v dnešnej dobe rozdeľuje ľudí minimálne na dva tábory. Prvý tábor tvoria jedinci, ktorých prelietavé krídla unášajú z kvetu na kvet, aby ovoňali všetko, čo život ponúka a druhý tábor tvoria tí, čo ich krídlam udáva smer srdce. V dnešnej dobe vinou mediálneho tlaku, ktorý zväčša opomínajúc morálne hodnoty vedie mladých ľudí cestou voľnosti, nezáväznosti, ľahkovážnosti a nezodpovednosti vo vlastnom konaní. Žiaden kvietok im dlho nevonia, žiaden im neprirastie priveľmi k srdcu, pretože mu príliš skoro poodtŕhajú lupienky a tak musia odletieť hľadať ďalší. Nemá azda táto metafora čo dočinenia s myšlienkou predmanželskej čistoty? V čom spočíva krása čnosti čistoty? Ako môže budúcim manželom obohatiť život tento dar lásky? A v neposlednom rade, čo nás čaká keď si privoniame len k jednému kvietku?
„Čistota je darom lásky jeden pre druhého.“ Pamätám si ako sa mi táto myšlienka v ranných teenage rokoch priečila, prišla mi zastaraná, neaktuálna. Išla proti tomu, čo nám ukazovali v médiách a aj proti tomu, čo považovali kamaráti za „frajerské“. Dnešná doba sa mi v tomto smere javila skôr ako súťaž o to, kto sa prv tejto nepotrebnej „veci“ zbaví a nadobudne čo najviac rozmanitých skúseností. Bohužiaľ. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aké krásne posolstvo myšlienka predmanželskej čistoty zahŕňa. Aké šťastie je keď sa nájdu dvaja ľudia, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty. Ľudia, ktorí sú ochotní držať na uzde a ukontrolovať svoje emócie, žiadostivosť v prospech vyššieho dobra, ktoré sa im neskôr odhalí v manželskom živote. Veď aký väčší dar môžeme dať tomu koho milujeme, než svoje čisté srdce. Čím som staršia, tým si väčšmi uvedomujem, ako často ľudia obmedzujú lásku len na fyzické uspokojenie. Rozumiem. Asi prirodzenosť človeka spočíva v hľadaní, čo najľahších ciest uspokojenia. To sú práve tie chvíle kedy si neuvedomujúc spravíme zo svojho milovaného prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa. Čistota v sebe zahŕňa určitú pokoru. Pokoru pred fyzickým a duchovným telom milovanej osoby. Vyžaduje od nás veľkú dávku sebadisciplíny, trpezlivosti, odriekania a duchovnej práce partnerov. Nedovoľuje odtrhávať lupienky kvetu skôr, než sa otvoria v plnej svojej kráse, ktorá dozrieva pred Bohom po prijatí sviatosti manželstva. Ako povedal Malý Princ: „Moja ruža je dôležitejšia ako vy všetky. Pretože práve ju som polieval. Pretože práve ju som ukrýval na noc pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože pre ňu som pozabíjal húsenice. Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo sa vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.“ Tieto slová krásne vystihujú to, čo sa stane keď si privoniame a vložíme svoju lásku len do jedného jediného kvietku. Avšak nie každý má to šťastie, ako sa vraví: „Človek mieni, život mení.“ No nikdy netreba zúfať. Aj svoje poškvrnené srdcia môžeme pred Bohom očistiť a opäť tu stáť s čistým štítom. V tom spočíva dar, ktorý ponúka On nám.
Tak v čom spočíva krása jednej z čností, ktorou je čistota? Tentokrát si požičiam slová líšky, ktoré boli venované Malému Princovi: „Dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Tieto dve vety podľa môjho názoru zahŕňajú v sebe všetko podstatné. Krása čnosti čistoty spočíva v kráse čistoty srdca. Lebo dobre vidieť môžeme len skrz srdce nepoškvrnené. A ako môže budúcim manželom obohatiť život tento dar lásky? Jednoducho tým, že na piedestál vzťahu postavia niečo vyššie, ako sú oni samotní, Boha. Sú veci, na ktoré sa oplatí počkať. Dnešný zmätený svet tejto myšlienke moc nepraje, ale od toho sme tu my a naše srdcia, ktoré sa môžu rozhodnúť nachádzať krásu v niečom vyššom, hodnotnejšom, stálejšom…Možno práve na ceste predmanželskej čistoty.
Študentka KU, Barbora
Foto: Jozef Žvanda