Pozrime sa na Pannu Máriu spôsobom porovnávania. Najskôr ju porovnajme s manželom Jozefom a potom s Abrahámom.
Jozef
S Máriou mali všetko pripravené na svadbu a Jozef sa dozvie bolestivú správu: „Mária je tehotná!“ Jozef sa pýta sám seba: „Je to pravda?“ Je to polopravda. Jozef nám uprostred týcho udalostí hovorí: „Nenechajte sa znepokojiť polopravdou, čakajte v modlitbe a trpezlivosti, aby sa mohla odhaliť plnosť pravdy. Lebo, keď sa zjaví plnosť pravdy, nájdeme útechu.“
Keď sa dozvieme polopravdu, rozhádže nás to, nahnevá. Mária je v požehnanom stave z Ducha Svätého – toto je plnosť v pravde a Jozef čaká na túto správu s bolesťou v srdci, so svojimi ľudskými slabosťami. Hoci je Jozef spravodlivým mužom, má pokušenie prepustiť Máriu. On však premohol toto pokušenie. Tento čas medzi polopravdou a zjavením pravdy môže byť krízou veriaceho človeka.
Aj vo svojom živote môžeme zažiť niečo podobné. Koľkí ľudia takto narušujú náš život polopravdou. Kvôli polopravde si môžeme zničiť život, či dobrý vzťah. Snažme sa prekonať zlo Božou mocou. Jozef nás učí ČAKAŤ na plnosť pravdy.
Abrahám
Pozrime sa teraz na Abraháma a Pannu Máriu. Abrahám je na ceste spolu zo synom na horu a majú nejaký cieľ – obetovať milovaného syna. V novom zákone je tiež Mária na ceste. Keď Abraháma nazývame otcom viery, Máriu nazývame matkou viery. Ona je na ceste so svojim synom Ježišom. Čo je dôvodom cesty? Obetovanie syna. Abrahám na vrchu Moria a Mária na Golgote. Izák je prísľub a Ježiš je naplnením prísľubu. On je nádejou všetkých národov. Abrahám pripravil oltár, položil naň svojho syna, je pripravený obetovať ho. Čo žiada od neho Boh? Obetuj mi svojho syna! Nežiada ho o to, aby ho zabil, ale žiada Abrahámovú NEROZDELENÚ LÁSKU, žiada si jeho NEROZDELENÉ SRDCE! Abrahám to pochopil a dostal späť svojho syna. Obetoval Bohu svojho syna a plný lásky schádza so svojim synom dolu.
Mária
Pozrime sa na Máriu. Na Kalvárii sa uskutočnila obeta, ale Mária nepočula taký hlas ako Abrahám.
Čo dostala Mária? Dostala mŕtve telo svojho Syna. Abrahám dostal späť svojho syna živého, Mária však mŕtve telo svojho Syna.
Boh, ktorý preukázal milosrdenstvo Abrahámovi, nepreukázal milosrdenstvo Márii.
Mária poznala veľmi dobre Sväté písmo. Preto mohla zaspievať Magnifikat. Poznala naspamäť Božie slovo, neskôr sa toto Slovo stalo telom. Vedela, čo sa stalo s Abrahámom a Izákom. Keby chcela, mohla takto uvažovať. Mohla porovnávať svoj život s Abrahámom. Tento problém obetovala Bohu, čakala na Božiu vôľu. Keby sa porovnávala s Abrahámom, nedočkala by sa Božej vôle, bola by netrpezlivá. Telo svojho Syna má v náručí, ale je to čiastočná pravda. Nie však zničená, každé utrpenie robí jej vieru v nebeského Otca silnejšou, problémy a ťažkosti ju neoddeľujú od nebeského Otca, ale namiesto toho sa v nej posilňuje jej dôvera a viera v Boha. Potom dostala plnosť pravdy: JEŽIŠOVO VZKRIESENIE.
Keď máme ťažkosti v živote, neporovnávajme sa s inými. Vložme tieto problémy do Božích rúk, aby sa stala Božia vôľa. Keď mi Boh nedá istý dar, má pre to určitý dôvod, ktorý ešte dnes nechápeme. Podstatou cesty viery je uvedomenie si, že budúcnosť bude v poriadku, ale nepoznáme detaily, ktoré nás privedú k cieľu. Neporovnávajme sa, aby sme mohli zažiť vzkriesenie. Všetci potrebujeme zažiť vzkriesenie, je to bolestné, ale nie nemožné !
Zapamätejme si:
Jozef nás učí nenechať sa rozhádzať polovičnou pravdou.
Abrahám nás uči, že to čo Boh chce, je naše nerozdelené srdce.
Mária nás učí, že ak sa niečo zdá zlé a niektoré situácie idú do slepej uličky, nevzdávajme sa, neporovnávajme sa a odovzdajme to do Božej vôle, aby došlo k vzkrieseniu.
Tieto myšlienky zazneli počas duchovných cvičení v júli minulého roku v Trenčíne, ktoré viedol páter Anthony Saji – vincentín z Indie pôsobiaci v Ugande.
Autorka: Iveta, študentka PF KU