„Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3,19)
Minulý týždeň sme začali pôstne obdobie Popolcovou stredou, ktorá tento rok padla na trinásteho februára 2013. Máme teda štyridsať dní do Veľkej noci. Ale ako ich prežiť? Pôstne? A ako sa mám vlastne postiť, čo mám alebo nemám robiť? Tieto a podobné otázky mi chodia po rozume každý rok, odkedy sa snažím prežiť Pôst správnym spôsobom.
Na začiatku pôstneho obdobia si vždy musím nanovo pripomenúť, aký má byť postiaci sa človek. A to je dôvod, prečo som aj tento rok zbierala informácie o pravom význame Pôstu. A na čo som s Božou pomocou prišla?
Počas jednej dobrej kázne som pochopila, že Pôst môže byť aj vtedy, keď Bohu dáme to, čo máme naviac a na miesto tohto nadbytku pustíme Jeho. Napríklad sa môžeme zrieknuť jedenia obľúbenej sladkosti. A potom, keď v obchode smutne pozrieme na lákavý regál, povieme si: „Nie! Bože, pre teba to urobím.“ A takto k sebe pustíme Boha namiesto čokolády. Ešte krajším pôstnym skutkom však bude, ak sa zriekneme nevrlých myšlienok voči niektorému z našich známych a ak poprosíme Boha, aby nám s nimi pomohol. Nevrlé myšlienky sú taktiež niečím naviac, a tak na ich miesto treba radšej pustiť Boha. To boli dva príklady pôstu. V prípade toho prvého sa postíme telom, v prípade druhého srdcom. Oba ale spolu súvisia. Telo nám poslúži na to, aby sa mohlo premeniť naše srdce.
Otec Stanislav Dulák pri nedeľnej svätej omši zdôraznil, že postiť sa treba všetkými našimi zmyslami: chuťou, zrakom, sluchom, hmatom. Sluchom sa postíme napríklad vtedy, keď sa zdržíme hlasnej hudby. A hmatom, no neviem, že by vtedy, keď nepracujeme? Samozrejme, len žartujem. Pracovať musíme, a to najmä teraz, na pôstnej premene nášho srdca.
Nebeský náš Otče, pomáhaj nám prosím spolu s Pannou Máriou, aby sme mali chuť zmeniť svoje srdcia na lepšie.
Katka Pappová