„Bratia, čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.“ (Gal 1, 6-12)
„Medzi Azerbajdžanom a Arménmi v Náhornom Karabachu sa rozpútala znovu vojna. Azerbajdžan vyhlásil, že Arméni začali ostreľovať ich územie. Predstava, že 150-tisícový Náhorný Karabach začne vojnu s 10-miliónovým Azerbajdžanom patrí do ríše fantázie, ktorá nás sprevádzala v čase komunizmu. O čo ide dnes v tomto spore?
Náhorný Karabach je pre kresťanských Arménov prastará, posvätná zem. Nachádza sa tu kresťanský kostol z prvého storočia, postavili ho o dvesto rokov skôr, ako Arménsko prijalo kresťanstvo. Podľa tradície kostol založil apoštol Bartolomej, ktorý pôsobil v Arménsku a podstúpil tu i mučenícku smrť. Tým, že tu pôsobil Kristov apoštol, arménska cirkev sa nazýva apoštolská. Aký osud by mohlo stretnúť kresťanstvo a arménsku kultúru pod vládou Azerbajdžanu, naznačuje napríklad jedna udalosť z roku 2005. V oblasti Nachičevan, ktorá patrí Azerbajdžanu, sa nachádzal arménsky cintorín zo 4. storočia, na ktorom bolo šesťtisíc unikátnych náhrobných kameňov. V roku 2005 Azerbajdžanci všetky kamene rozbili, zvyšky naložili na vagóny a odviezli. Dnes sa na tomto mieste nachádza vojenská strelnica.
Problém Náhorného Karabachu je problém všetkých Arménov nielen z dôvodu prastarej kultúrnej tradície. Ak by padol Náhorný Karabach, zostáva kúsok zeme v Arménsku, ktorá by bránila vytvoreniu súvislému pásu moslimských krajín pri celej hranici s Ruskom, o čo má zrejme eminentný záujem Turecko. Rusko je isto na strane Arménska aj z dôvodu, že je to kresťanská krajina, ale možno ešte viac je preňho hrozbou vyššie spomenuté obkolesenie moslimskými krajinami. Samozrejme, takýto vývoj by hrozivo zasiahol aj trojmiliónové Arménsko.“ Toto sú slová Františka Mikloška, bývalého poslanca NR SR a kandidáta na prezidenta SR, ktoré sú zároveň otázkou: „Čo to znamená pre nás? Čo vojna v Náhornom Karabachu, ktorý je relatívne vo veľkej vzdialenosti od nás, čo to pre nás znamená? Autor napokon dodáva: „Sila reťaze, ktorou je kresťanská Európa, sa môže merať silou jej najslabšieho článku, ktorým je dnes Náhorný Karabach.“
Náhorný Karabach je teda aj našim Karabachom. Žijú tam a trpia naši bratia kresťania. Zajtra to môžeme byť my. Prečo? Výčitka apoštola Pavla Galaťanaom, že od Kristovej milosti rýchlo prebiehajú k inému evanjeliu, patrí aj nám. V našej spoločnosti môžeme pomerne veľmi ľahko pozorovať nárast konzumizmu, individualizmu, sebectva a ľahostajnosti. Žijeme v Európe a na Slovensku, kde sa mnohí veľmi ľahko a bezdôvodne vzdali a vzdávajú evanjelia a ľahko tancujú podľa pesničiek, ktoré im svet podsúva. Tak sa ľahko vzdávame Kristovho evanjelia, ktoré je svetlom pre naše nohy. V dôsledku toho tu vládne kultúra zábavy a lacného zážitku a slepota voči svetu, resp. voči tomu, čo sa deje vo svete, kde dnes najviac trpia kresťania. Súčasná pandémia je pre nás výzvou ešte viac ísť na kolená, ešte viac sa ponoriť do modlitby a uvažovania nad evanjeliom, túžbou ešte viac byť spolu, túžbou pomôcť trpiacim, aj trpiacim kresťanom modlitbou, almužnou, dobrým skutkom, konkrétnym zaangažovaním sa na podporu trpiacich, na podporu trpiacich kresťanov v Náhornom Karabachu.
Text a foto: Jozef Žvanda
P.S.: Foto som urobil vo chvíli, keď v našej Kaplnke sv. Alberta prebiehala Adorácia pred Eucharistiou, ktorú organizovali chalani z Modlitbového spoločenstva KU, a ja som to už mal namierené medzi študentov na Internát Ruža. Tak som fotku urobil len tak cez vitráž z vestibulu na PF KU.
P.S. 2. Chalani! Vďaka! Ste skvelí!