V dnešnom evanjeliovom úryvku Ježiš po príchode do domu Šimona Petra, potom čo ho prosili, uzdravuje Šimonovu testinú. Tá hneď vstala a obsluhovala ich. (Lk 4, 38-44)
Apoštol Peter bol ženatý a zrejme jeho vzťah s testinou, svokrou, bol pekný. Ak by tomu tak nebolo, prosil by Ježiša, aby uzdravil jeho svokru? Táto dnešná udalosť je pre nás dôvodom na chvíľu sa zamyslieť nad vzťahom svokra vs. nevesta. Koľko vtipov sme na túto tému už počuli. Zväčša však reagujú na ľudskú hlúposť, keď sa ľudia medzi sebou žerú, keď sa žerie nevesta so svokrou. Nuž čo s tým?
Ak je svokra panovačnou ženou, ak sa nedokáže odstrihnúť od svojho dieťaťa, od syna či dcéry, ak si svokra myslí, že je poradkyňou amerického prezidenta a že bez nej sa prestane aj svet točiť, ak sa neustále mieša do vzťahov, v ktorých chce mať posledné slovo, nuž takáto svokra zostane navždy svokrou, o ktorej platí čosi podobné, čo platí aj o pive, že pivo najlepšie chutí studené. Takáto svokra zostane navždy svokrou, ktorú budú deti obchádzať na široko ďaleko. Takáto svokra nikdy nebude mamou. Potom ani nevesta nikdy nebude dcérou.
Ak je však svokra múdrou, pokornou a zbožnou ženou, ktorá si uvedomuje, že odteraz už musí ubúdať, kým jej deti musia rásť, ak je svokra žičlivou a starostlivou ženou, ktorá nesebecky miluje svoje deti a vnúčatá, tie ju potom budú rovnako nesmierne milovať. A aj keby bývali na druhom konci sveta, vždy sa radi vrátia domov, lebo budú vedieť, že doma ich čaká nie svokra, ale milujúca mama. Naozaj nesebecky milujúca svokra nikdy nebude svokrou, o ktorej si ľudia hovoria vtipy. Ona bude mamou, milovanou mamou a jej nevesta milovanou dcérou. Nikdy nie nevestou. Áno, ak sú tieto dve ženy, svokra aj nevesta skutočne Božími ženami, v rodine bude vládnuť láska, radosť a pokoj, ktorý chránia už nie svokra a nevesta, ale mama a dcéra.
Nuž nech ľudská hlúposť ustúpi Božej láske, dobrote, spravodlivosti a pokoju. Nech náš život je životom milujúcich sŕdc.
Jozef Žvanda
Foto: Internet