V úvode Markovho evanjelia čítame o prvých krokoch Ježišovho verejného účinkovania, ktoré sa udiali v synagóge v Kafarnaume. Po skončení ohlasovania vstúpil Ježiš do domu bratov Šimona a Ondreja. Tam uvidel chorú Šimonovú svokru – testinú. Keď mu o nej povedali, uzdravil ju. Tá hneď vstala a posluhovala im (Porov. Mk 1, 29-31).
O svokrách sa často vedú rôzne žarty. Jeden muž sa raz pochválil, že v poslednom čase mal dvojnásobné šťastie, vyhral lotériu a zomrela mu svokra. Toto sú však povrchné žarty a my, aby sme predišli zbytočným hádkam a nedorozumeniam, máme pochopiť podstatu vzťahov, pochopiť podstatu vzťahu nevesta – svokra, nevesta – svokor, ženích – svokra, ženích – svokor.
Manželstvo a rodina sú pre človeka veľkým darom, aby nebol sám. Ak niekto vstupuje do manželstva, zároveň vstupuje do vzťahu s rodinnými príslušníkmi svojho životného partnera. Tento fakt nemožno ignorovať. Vonkoncom nemožno brať na ľahkú váhu fakt rodičov životného partnera. Rodičia môjho manžela, moju manželku splodili, nad jeho postieľkou strávili množstvo prebdených nocí, s námahou svoje dieťa vychovali, milovali a milujú ho, aj keď je už dospelé. A neustále ho denne do tohto sveta rodia tým, že myslia na neho, modlia sa za neho, obetujú sa za neho. Rodičia sú pre môjho manžela, moju manželku otcom a mamou. So svojim manželom, so svojou manželkou sme sa v manželskom sľube stáli jednou dušou, jedným srdcom, jednou mysľou a jedným telom. A tak rodičia môjho životného partnera sú aj mojimi rodičmi, sú mojim otcom a mamou. Rodičia mi totiž vo svojej dcére, vo svojom synovi darovali to najcennejšie, darovali mi svoje dieťa. Po Bohu už nič cennejšie nemajú. Pre toto dieťa doteraz žili, pracovali, obetovali sa, umierali. Je potrebné, aby som tento fakt pochopil, pochopila. Môj svokor, moja svokra, tesť a testiná sú oveľa viac, sú nielen rodičmi môjho životného partnera, sú aj mojimi rodičmi. Aj preto mám mať k nim úctu a pochopenie. Je dobré, ak ich oslovím otec, mama…
Potrebný je pohľad aj z druhej strany. Rodičia vychovali svoje dieťa, ktoré sa sobášom symbolicky odstrihuje od svojej pupočnej šnúry, od rodičov. Ich dieťa od chvíle výmeny manželského sľubu vstupuje na novú životnú cestu, po ktorej chce kráčať bok po boku so svojim životným partnerom. Vo chvíli výmeny vzájomného „áno“ sa zo snúbencov stávajú manželia, v tej istej chvíli sa mení aj poradie hodnôt v živote tých dvoch. Po Bohu sa tak pre manžela stáva manželka najdôležitejším človekom jeho života a opačne. Rodičia od tejto chvíle ustupujú do úzadia. Je potrebné, aby sa aj oni symbolicky odstrihli od pupočnej šnúry svojho dieťaťa a aby ho nechali vzlietnuť na vlastné krídla. Pre rodičov je tento okamih nie vždy ľahký. Počas rokov si so svojim dieťaťom, so svojim synom, so svojou dcérou vybudovali hlboký vzťah a teraz, keď odchádza, majú dojem, že strácajú svoje dieťa, že strácajú svojho syna, svoju dcéru. Opak je však pravdou. Vo svojom zaťovi, vo svojej neveste nemajú vidieť votrelca, ktorý ich o milované dieťa pripravuje. Naopak v zaťovi či v neveste získavajú nového syna, novú dcéru, o ktorých sa budú môcť v živote oprieť. A ak budú svoje deti v živote rešpektovať, ak im budú nápomocní tak v duchovnej ako aj v materiálnej oblasti, ak nebudú agresívne zasahovať do manželského vzťahu svojich detí, potom zažijú pokojnú jeseň života. Ich deti a vnúčatá si ich budú vážiť. A nikoho ani v mysli nenapadne na adresu svokry, svokrovcov vymýšľať nové vtipy. To sa stáva iba tým, ktorí toto nepochopia.
Jozef Žvanda
Foto: Internet