Natešení učeníci rozprávajú svojmu učiteľovi Ježišovi o svojich zážitkoch. Moc, ktorú im dal skôr než sa vydali na cestu, sa pretavila v množstvo znamení, ktoré konali. Z posadnutých ľudí vyhnali zlých duchov, ktorí sa pred nimi triasli, mnohých ľudí vyslobodili z chorôb, vďaka ním sa do života chorých vrátilo zdravie, radosť a pokoj. Teraz tu stoja rozradostení a nad tým všetkým žasnú. Aká je Ježišova reakcia? Zaiste aj on sa teší z novej skúsenosti svojich učeníkov, no dodáva: „Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi“ (Lk 10, 20). Čo to znamená pre učeníkov? Radosť z dobra, ktoré v týchto dňoch s pomocou Božou urobili je veľká, radosť naplnila mnohých, ktorým v týchto dňoch poslúžili a radosť naplnila aj ich. Tak to býva v živote, ak niekomu s láskou slúžime, spôsobujeme mu radosť a samotná radosť napĺňa aj nás. Tak nezištná služba je liekom na smútok a bolesť.
Nezištná služba bratom a sestrám má však aj pridanú hodnotu, ktorá je neporovnateľná s pozemskou radosťou. Ak slúžime bratom a sestrám nezištne a z lásky, ak nezištne pomáhame maličkým, naše skutky udierajú na nebeskú bránu, kde sú do Božieho náručia prijaté a zapísané do Božieho srdca. Niekedy sa nám za naše nezištné dobro nedostane vďaky, ba naopak naša dobrota sa niekedy môže postaviť proti nám. No aj napriek tomu dobro, ktoré sme nezištne a z lásky vykonali pre našich bratov a sestry navždy zostane v Božom srdci zapísané.
Toto chcel Ježiš povedať svojim učeníkom a toto hovorí aj nám. Stojí zato slúžiť bratom a sestrám z lásky. Nezištná služba uzdraví naše ranené srdcia a zároveň sa vryje do Božieho srdca. Toto Božie srdce nás napokon vo večnosti rozpozná. Náhle sa nám v plnej nahote odhalí a my tam budeme čítať: „Teba, môj milovaný prijímam, lebo si veľmi miloval.“
Jozef Žvanda