A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“
Dcéra, akým darom je pre rodičov dcéra a syn, akým darom je pre otca dcéra. Dcéra je dieťaťom milujúcich rodičov, ktorí ho v láske splodili a v láske ho aj vychovávajú. Dcéra má žiť, aby raz dospela v krásnu zrelú mladú ženu a aby jej srdce raz priľnulo k milovanému srdcu milujúceho mladého muža, syna iných rodičov. Raz sa ich srdcia spoja v jedno, stanú sa jedným telom, jednou dušou, jednou mysľou a jedným srdcom, aby v láske splodili život, nie smrť, aby v láske splodili nový život, život novej dcéry, život nového syna, aby sa reťaz nepretrhla.
Dcéra a syn, dcéra… Otec a dcéra sú aktérmi dnešného evanjeliového príbehu. Otec, milujúci otec chorej dcéry, otec, ktorý je predstaveným synagógy. Bol zbožným mužom, poznal Zákon i Prorokov a úprimne miloval Boha. A počul už aj o Ježišovi, počul už veľa o ňom. Ako však prijímal Ježiša? Čo si asi myslel o synovi tesára z Nazareta? „Či môže byť z Nazareta niečo dobré?“, pýtali sa mnohí? Čo si mal myslieť o Ježišových stretnutiach s hriešnikmi a mýtnikmi? Čo si mal myslieť o jeho uzdraveniach v sobotu? Reči sa hovoria, ale chlieb sa je. Predstavený synagógy Jairus mohol mať veľa výhrad voči Ježišovi, tak ako ich neraz máme aj my. A možno aj výhrady mal, mal ich však do chvíle, kým mu jeho dcéra neochorela, kým sa mu jeho milovaná dcéra v chorobe nestrácala pred očami. A ktorý dobrý otec by nemiloval svoju dcéru? Ktorý dobrý otec by pre svoju dcéru neurobil aj nemožné? A tak to Jairus urobil a toho, voči ktorému mal výhrady, voči Ježišovi z Nazareta, poprosil, aby s ním šiel do jeho domu a aby na jeho dcérku položil ruky, aby ozdravela a žila. Núdza priviedla Jairusa k hlbšiemu uvažovaniu nad Ježišom a k viere, že on to môže urobiť. Tak to robí núdza. Nie vždy musí byť zlá.
A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ No tu prichádza na scénu iná dcéra, Božia dcéra, akási neznáma žena, dlhé roky chorá na krvotok. Tá si povedala: „Ak sa ho, Ježiša, dotknem, určite uzdraviem.“ S vierou sa dotkla Pána a hneď v tej chvíli bola uzdravená. „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ Každá žena je milovaným Božím dieťaťom, je milovanou Božou dcérou, ktorú Boh miluje. Boh každú dcéru o nič neprosí, len o malú vieru, aby mu uverila, že ju nekonečne miluje, že Boh túži po jej živote, nie po smrti, lebo žena je životom. Jej lono je kolískou života, nie smrti. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Neznáma žena uverila, že stačí sa dotknúť jeho rúcha a ona uzdravie, uverila, lebo spoznala, že Ježiš to dá, že on je ktosi viac, aj keď ešte ona teraz netuší, že on je Boží Syn. Raz to spozná.
No len čo zaznelo slovo z Ježišových úst: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila,“ a to slovo počul aj Jairus, nešťastný otec, zrazu prichádzajú poslovia a hovoria: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ „Tvoja milovaná dcéra umrela…“ počuje Jairus a neverí vlastným ušiam, veď pred chvíľou tu zaznelo na adresu inej dcéry celkom iné slovo: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila!“ Aký vnútorný zápas musí v tej chvíli podstúpiť otec milovanej dcéry Jairus. Pred chvíľou počul z Ježišových úst, že tú ženu, ktorú má teraz pred očami, zachránila jej viera. Čo robiť, aby jeho viera neumrela, čo robiť, aby vďaka jeho viere jeho dcéra ožila? Ale Ježiš mu v tej chvíli povedal: „Neboj sa, len ver!“ A keď vchádzali do jeho domu, keď tam videli trúchliaci zástup, ktorý po Ježišových slovách: „Dievča neumrelo, ale spí“, sa z Ježiša vysmial, tu bolo potrebné, aby opäť neumrela Jairusova viera, lebo práve jeho viera v Ježišovu moc môže vzkriesiť milovanú dcérku. A stalo sa tak, stalo sa tak, lebo my dnes už vieme, aj keď to vtedy Jairus ešte možno netušil, my už dnes vieme, že Ježiš je Boží Syn, ktorý má moc vzkriesiť, čo je mŕtve, lebo on neprišiel na svet pre smrť, ale kvôli životu. Lebo tak sa dnes píše v Knihe Múdrosti: „Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich. Veď on všetko stvoril pre bytie; tvory sveta sú pre život, nie je v nich jed smrti; ani podsvetie nevládne na zemi, lebo spravodlivosť je nesmrteľná.“
Aká bola potrebná Jairusova viera v Ježišovu moc. Ako musela jeho viera v Ježišovu moc rásť a ako musel dozrie v skúškach. Milujúci otec vďaka chorobe svojej milovanej dcérky spoznal Ježiša a jeho moc. A možno časom aj uveril, že Ježiš je Pán.
Nuž dnešné Božie slovo je o milujúcom otcovi a jeho milovanej dcére. Dnešné Božie slovo je o každej dcére, ktorá je Božou dcérou, ktorú Boh miluje a prosí o štipku viery v neho. Boh ústami Ježiša pokorne prosí o vieru a lásku Božích dcér, lebo Boh je život a aj každá žena je životom. Lebo zo ženy sa má narodiť život, nie smrť. Dnes Boh ústami Ježiša žobre aj o srdcia nás mužov, otcov, aby sme milovali svoje dcéry, svojich synov, aby sme milovali svoje deti. Boh dnes ústami svojho milovaného syna Ježiša žobre o vieru nás mužov, o našu vieru v neho, lebo on je život, aby naše deti, naše dcéry, naši synovia žili. Lebo Boh chce život, nie smrť. Ale nájde sa na tomto svete ešte milovaný otec úprimne milujúci svoju manželku, dcéru a syna? Nájde sa v dnešnom svete ešte úprimne veriaci otec, Boží muž, ktorý úprimne verí v Boha a verí Bohu? Čo robiť, aby moja viera neumrela?
Nájde sa v dnešnom svete ešte úprimne veriaci otec, Boží muž, ktorý úprimne verí v Boha a verí Bohu? Nájde, určite sa nájde.
Jozef Žvanda,
Foto: Internet