Tak už to opäť prišlo, opäť ten čas uletel akosi rýchlo, a tak práve teraz sedím a čakám na viedenskom letisku vo Švechate, opäť so študentmi, opäť sme na ceste na Svetové dni mládeže.
O poľskom srdci
Tie posledné Svetové dni mládeže v lete 2016 mám ešte stále v pamäti. Dobre si pamätám na Krakov 2016, dobre si pamätám na to úžasne Wojtyłowo mesto na Wisłe pod Wawelom. Áno, pred rokmi tu žil, študoval a pracoval a neskôr ako kňaz, biskup a kardinál, viedol svoje ovečky k Otcovi náš starý priateľ Karol Wojtyła, starý otec – Svätý otec, ako sme ho my, vtedy ešte nekonečne mladí v roku Veľkého Jubilea v Ríme, počas Svetových dní mládeže 2000, oslovili. Dobre, ba priam veľmi dobre, si pamätám na to úžasné prijatie v Poľsku. Naša skupina, mladí zo spišskej diecézy a my kňazi, sme boli hosťami veriacich tarnovskej diecézy. Počas dní v diecéze sa o nás úžasne postarali, prijali nás farnosti, rodiny, školy a telocvične, v ktorých sme boli ubytovní. Bratia Poliaci nám počas tých dní ukázali svoju pohostinnosť a srdečnosť. Už počas dní v diecéze som spoznal, prečo práve z poľského národa vzišiel veľký pápež, svätý Ján Pavol II., spoznal som, že Poľsko má veľké srdce. S mojou malou skupinkou desiatich mladých ľudí nás prijali veriaci z farnosti Olzsyny, ktorá je od mojej rodnej dediny vzdušnou čiarou vzdialená iba pár desiatok kilometrov, teda čo by si kameňom dohodil.
Kňaz Jakub Rozum, farár farnosti Olzsyny, sa nám od skorého rána až do neskorého večera, keď sme spievali Jasnogurský apel, maximálne venoval, stále bol s nami, a rovnako aj jeho ovečky bok po boku s ním. Tu som pochopil, ako málo poznáme našich severných susedov, pochopil som, že my ich poznáme iba z nákupnej turistiky, z kúpania sa v Chocholowských Termoch, z Krakowa, z Baziliky Božieho Milosrdenstva a možno ešte trocha z Wadowic či z Múzea v Oswiečime. Možno takto ich poznáme, ale v skutočnosti iba málo. A tak počas Svetových dní mládeže, najprv z dní v diecéze a potom už zo samotného mesta Krakow, mohli sme spoznávať poľskú dušu z iného uhla pohľadu. Spolu s nami sem do Krakowa prišlo aj státisíce mladých ľudí z celého sveta. V Poľsku sme prežili takmer dva týždne, ktorých vrcholom bola večerná modlitba v sobotu večer a slávenie záverečnej svätej omše na nezabudnuteľnom Poli Milosrdenstva s pápežom Františkom a s so svätým Jánom Pavlom II. , ktorý nám už žehnal z neba.
Čaká nás srdce Ameriky
Nuž to bolo už takmer pred troma rokmi. A dnes sme opäť na ceste na Svetové dni mládeže. Opäť putujeme cez Atlantik za Veľkú mláku, opäť trocha južnejšie, len o niečo bližšie ako pred šiestimi rokmi, keď sme leteli na SDM do RIO. Teraz nás čaká srdce Ameriky, symbolické srdce v jej strede pri svetoznámom prieplave. Áno, už to tušíte, letíme do Panamy. Tam nás v lete 2016 na záver Svetových dní mládeže v Krakowe, pozval František. Teraz sedíme na letisku vo Švechate pri Viedni a čakáme na Svetové dni mládeže v Paname 2019, ktoré sú už, už sú predo dvermi. Ja som už o niečo starší, už je zo mňa päťdesiatnik, no verím, že stále mladý duchom a mám tu aj iných mladých. Tí z pred piatich rokov už dávno doštudovali, niektorí sa už aj oženili či vydali. Z niektorých sa dokonca stali kňazi. V letiskovej hale pri tom čakaní náhle stretávam aj starých „harcovníkov“. Náhle ma pozdravuje kňaz, otec Andrej Darmo, ktorý pred šiestimi rokmi ako jeden z hlavných organizátorov, tak veľmi veľa urobil pre mladých Slovákov, pre pútnikov na Svetových dňoch mládeže v RIO 2013. A náhle ma pozdravuje aj otec Dominik Markoš, dnes farár v Sliači pri Zvolene. Spoznal som ho pred desiatimi rokmi v Austrálii, v Sydney. A rovnako to boli Svetové dni mládeže. Stále sprevádza mladých, stojí po ich boku a ukazuje na Krista.
Z uzimenej Európy do horúceho Karibiku
Nuž dnes sme už blízko. Opäť sa stretneme s mladými ľuďmi z celého sveta, zo všetkých krajín a kútov, opäť sa stretneme s pápežom Františkom. Opäť sa tešíme na ľudí, ktorí nás pútnikov príjmu do svojich farností, do svojich domovov, do svojich sŕdc. A trocha sa u nich aj zohrejeme, veď odchádzame z uzimenej Európy do horúceho Karibiku a Pacifiku. Áno, u nás v Európe je v týchto dňoch zima, je veľmi chladno a napadlo veľa snehu. Zima akoby charakterizovala aj chlad, ktorý sa akoby potajomky nasťahoval do sŕdc nás Európanov, ale bielučičký sneh naznačuje riešenie, cestu nevinnosti, čistoty a čistých charakterov, ktoré dnes tu u nás v Európe a na Slovensku tak veľmi potrebujeme. Bielučičký sneh nám pripomína ešte niečo iné, niekoho iného. Pripomína nám čistú a nevinú Božiu Matku, Pannu Máriu. O nej nám bude František v Paname hovoriť, o Panne Márii, ktorá v slovách: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“, odovzdala Bohu celý svoj život, myseľ i srdce. František nám bude opäť o nej hovoriť, o Panne Márii, aby sme si ju kráčajúc k Panamskému prieplavu, ktorý spája, spája Atlantik s Pacifikom, naplno zamilovali, aby sme si zamilovali aj jej syna, Božieho Syna, ktorý prišiel na tento svet, aby nás spájal, aby spojil otca so synom, matku s dcérou, človeka s Bohom, aby jeho Božské srdce nás všetkých zahrialo Božou láskou, milosrdenstvom, dobrotou a teplom nebeského domova.
Je krátko pred druhou popoludní v sobotu 12. januára 2019 a my sme na ceste do Panamy. O chvíľu vzlietneme. Budeme bližšie k Bohu, pod Božími oknami. Nuž Pane, sprevádzaj nás na tejto ceste, sprevádzaj aj všetkých pútnikov a žehnaj nás, nás všetkých žehnaj.
Text a foto: Jozef Žvanda, Viedeň – Letisko Švechat, sobota 12.01.2019