Naši absolventi Martin Baloga a Lucia Halušková sa v sobotu 8. septembra 2018 o 16.00 popoludní vo Farskom kostole Ružencovej Panny Márie v Černovej pri Ružomberku zosobášili. Ja som im ako kňaz pri vysluhovaní sviatosti manželstva asistoval a spolu so mnou aj ďalší traja kňazi a diakon František. Tu je môj príhovor zo včerajšej sobášnej svätej omše, keď sme zároveň slávili aj Sviatok Narodenia Panny Márie. Nech poteší aj Vaše srdcia.
V istej rozprávke sa hovorí o mladom princovi a o krásnej princeznej zo susedného kráľovstva. Keď sa princ dozvedel o jej kráse a o jej milom srdci, a aj preto, že už bol súci na ženenie, vybral sa s veľkým sprievodom a s bohatými darmi do susedného kráľovstva, aby krásnu princeznú požiadal o ruku. Kráľ sa jeho žiadosti potešil, veď princ bol synom kráľa zo susedného kráľovstva, s ktorým sa dlhé roky priatelil. „O ruku ju však musíš požiadať ty sám,“ povedal kráľ a pokračoval: „Musíš ísť k dverám jej komôrky, musíš zaklopať a keď ti otvorí, potom ju požiadaj o ruku.“ Princ aj tak urobil, a keď so zatajeným dychom jemne na dvere zaklopal, z vnútra sa ozval dievčenský hlas: „Kto tam?“ „To som ja, bohatý princ zo susedného kráľovstva. Priniesol som ti bohaté dary a prišiel som ťa požiadať o ruku.“ No z vnútra už nebolo počuť žiaden hlas. Princ márne čakal, dvere komôrky sa neotvorili. Smutný sa so sprievodom napokon vrátil domov, aby o pár mesiacov opäť podnikol rovnakú výpravu, teraz už však s početnejším a bohatším sprievodom.
No keď sa po zaklopaní z vnútra komôrky ozval tenučký hlások: „Kto tam?“ a keď princ opäť rovnako odpovedal: „To som ja…“, z komôrky sa už neozval žiaden hlas. A keď po čase sa princ už po tretíkrát pokúšal získať ruku princeznej, keď opäť nepochodil, vtedy prikázal svojmu sprievodu, aby sa všetci vrátili späť do kráľovstva, zatiaľ čo on odišiel na púšť. Strávil tam dlhý čas, dlhý čas v uvažovaní, ako získať ruku a srdce prekrásnej princeznej. Po čase, keď už otec princeznej na celé to márne princovo úsilie zabudol, zaklopal akýsi pútnik na hradnú bránu. Stráž ho tam nechcela vpustiť, veď vyzeral ako žobrák. No keď im na svojej ruke ukázal svoj pečatný prsteň, v neznámom pútnikovi spoznali princa zo susedného kráľovstva. Staručký kráľ, otec princeznej, sa mladému princovi potešil, no tak ako pred rokmi, aj teraz povedal: „O ruku princeznej musíš požiadať ty sám.“ A tak sa princ po rokoch opäť dostal ku komôrke tajomnej prekrásnej princeznej, po ktorej túžil ešte viac ako predtým. Zatajil dych a jemne zaklopal. Zvnútra sa ozval jemný hlas: „Kto tam?“ Na to princ s búšiacim srdcom ticho odpovedal: „Ty v mojom srdci!“ Zopakoval to ešte raz: „Ty v mojom srdci!“, a nakoniec dodal: „My dvaja v jednom srdci!“ Dvere komôrky sa zrazu otvorili. A bola svadba… Ty v mojom srdci! My dvaja v jednom srdci! Koľko času potreboval princ, aby pochopil logiku lásky: už nie ja a ani ty, ale my dvaja v jednom srdci.
Dnes slávime sviatok Narodenia Panny Márie. V Matúšovom evanjeliu sme si prečítali prológ, Rodokmeň Ježiša Krista. Koľko je tu mien. Koľko osobných príbehov, šťastných či nešťastných, no všetci v tej ľudskej reťazi, súčasťou ktorej ja aj Božia Matka. Množstvo mien a pomalé dozrievanie pre chvíľu, keď prišla plnosť času. Podobne aj národ, z ktorého vzišla Mária, jej národ potreboval čas. Na púšti potreboval štyridsať rokov, aby dozrel pre zasnúbenú zem. V babylonskom zajatí potreboval sedemdesiat rokov, aby si uvedomil svoju vinu, aby si uvedomil hodnotu svojej domoviny, aby sa tam raz mohol vrátiť. Aj my potrebujeme čas, potrebujem dlhý čas, aby sme pochopili podstatu života a lásky, aby sme pochopili, že najvzácnejšie veci sme dostali zadarmo: vieru, nádej, lásku, život, zdravie, rodinu, manželstvo, Boha, Cirkev… Žiaľ, dnešný svet chce účelovo toto všetko spochybniť a spochybňuje tieto základné oporné body, aby sa tak človek stal hračkou v rukách vládcov a aby stratil nádej.
Keď dnes slávime narodenie Panny Márie, uvedomujeme si, že aj ona žila v náročnom svete. Uvedomujeme si však, že Matka Božia bola múdrou, nevinnou a zbožnou Pannou a Matkou, uvažujúcou, modliacou sa. Aj my potrebujeme čas, aj my potrebujeme čisté a nevinné srdcia, múdre srdcia, uvažujúce srdcia, aby sme spoznali ozajstný dar, aby sme za dar boli vďační a zodpovední. Manželstvo, v ktorom sa spájajú dve srdcia v jedno, je darom, nadčasovým darom, aby človek nebol sám. Manželstvo je trvalou inštitúciou a znamená byť spolu v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj v chorobe, nielen v šťastí a nielen zdraví. Lebo v manželstve sa zlievajú dva životy v jeden, dve srdcia v jedno. Veď skúste oddeliť vody, ktoré sa zliali v jednu rieku. A ako sa o to svet pokúša. Ako to teda zvládnuť?
Sme v Chráme Ružencovej Panny Márie tu v Černovej. Chrám je srdcom dediny a tento prekrásny černovský chrám má aj svoj osobný príbeh. Patrónka nášho chrámu nás pozýva prepásať svoje manželstvo modlitbou, modlitbou posvätného ruženca a tak kontemplovať tvár jej syna, Božieho Syna. Ona aj nám vraví: „Urobte všetko čo vám povie.“ Ježiš túži byť s nami. A ako byť s Ježišom? Žiť sviatostný život. Byť s Ježišom znamená prijímať ho často v Eucharistii, aby už s nami kráčal kamkoľvek pôjdeme, aby sme tak mohli byť na každom kroku s ním, aby sme tak mali čas na Ježiša, mali čas na seba navzájom, mali čas nato, čo je podstatné. Potrebujeme modlitbu a Božiu pomoc, lebo manželstvo je aj krížom. No vo sviatosti manželstva dostanete milosť tento kríž niesť.
Milí snúbenci! Zvolili ste si krásne motto: „Nemilovať iba slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou“ (1 Jn 3, 18), čo naznačuje, že Ste múdri mladí ľudia, lebo si uvedomujete, že korením života je láska, ktorá je kľúčová. Nie však obyčajná láska, ale láska, ktorá miluje skutkom a pravdou. To naznačuje, že Ste zrelí mladí ľudia, že Vás Vaši rodičia, učitelia, vychovávatelia a kňazi dobre vychovali, začo nech ich raz večným životom oslávi Pán. Som šťastný, že posledných pár rokov sme mohli kráčať spolu. Spojila nás Katolícka univerzita v Ružomberku, kde Ste študovali, kde sme sa stretávali, kde Ste sa našli, a tak ako princ z nášho príbehu, kde Ste aj dozreli.
Dnes slávime narodenie Panny Márie, slávime aj narodenie Vášho sviatostného manželstva. Nech sa cez Vás do tohto sveta rodia Vaše šťastné deti, nech sa cez Vás rodí láska, ozajstná láska, ktorá nemiluje iba slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou, nech sa cez Vaše sviatostne manželstvo rodí do tohto sveta uistenie, že nadčasové hodnoty jestvujú a že manželstvo je obrovským darom pre človeka.
Amen.
Jozef Žvanda