Ďalšou biblickou ženou, o ktorej sme hovorili na mariánskom stretku, je Rút. Čím je zvláštny príbeh tejto ženy, keďže sa dostal do Svätého písma a dokonca je spomenutá aj v rodokmeni Ježiša Krista (Mt 1, 5)?
Jej príbeh sa odohráva v období sudcov a začína vysťahovaním Žida Elimelecha spolu s manželkou Noemi a dvoma synmi z Betlehema do Moabska kvôli hladu. Po čase jej manžel zomiera. Noemi zostáva iba so synmi, ktorí sa oženili s Moabkami. Jedna sa volala Orfa a druhá Rút. Neskôr zomreli aj obaja synovia a tak zostala sama v cudzej krajine, iba s nevestami. Keď sa dopočula, že hlad prestal a „Pán milostivo navštívil svoj ľud a daroval mu chlieb“ (Rút 1, 6), vracia sa naspäť do Betlehema a idú s ňou aj obe nevesty. Cestou im však Noemi radí, aby sa vrátili do svojej krajiny, veď sú ešte mladé, môžu sa znova vydať a tak mať lepšiu budúcnosť. Po dlhom naliehaní sa Orfa vrátila späť, ale Rút sa pevne rozhodla zostať so svokrou. Vyjadrila to slovami: „Kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom“ (Rút 1, 16).
Na Rút nás oslovil jej hlboký vzťah so svojou svokrou Noemi. Keď sa v súčasnosti hovorí o svokre a o neveste, napadnú nás určite nejaké vtipy. Ale na príklade Rút a Noemi vidíme, že medzi svokrou a nevestou môže byť veľmi pekný vzťah, ktorý charakterizuje vernosť, nezištnosť, ochota slúžiť. Prečo vlastne chcela zostať so svojou svokrou, keď to bola len chudobná a stará žena? Veď nemohla z toho nič mať, išla do biedy, chudoby a neznáma, znamenalo to pre ňu mnoho zriekaní i že jej bude musieť pomáhať. Tu môžeme vidieť jej ďalšiu krásnu vlastnosť- nezištnosť. Medzi Rút a Noemi bol nesebecký, nezištný, čiže láskyplný vzťah. Nasledovaním Noemi sa Rút tiež rozhodla zanechať bohov svojej krajiny v prospech Boha Izraelitov. Kým Orfa sa návratom späť vrátila k mnohobožstvu, hoci mala možnosť spoznať pravého Boha.
Kniha Rút hovorí o vzťahoch. Postavy v nej vystupujúce majú symbolické mená: Rút znamená priateľstvo, Noemi značí moje potešenie a Orfa – tvrdošijnosť.
Ako Noemi a Rút, aj Panna Mária mala krásne, hlboké vzťahy. Ponáhľala sa pomáhať svojej tete Alžbete, so všetkými vychádzala dobre. Mária má postoj služby aj k nám, svojim deťom, lebo nás chce priviesť k Ježišovi.
Keď sa Rút a Noemi usadili v Betleheme, Rút sa starala o svoju svokru, zaisťovala živobytie pre seba aj pre ňu. Využívala právo chudobných, zbierala klasy po žencoch na poli, ktoré patrilo Bózovi. Ten si ju všimol a našla u neho milosť. Rút potom všetko porozprávala svojej svokre. Vysvitlo, že Bóz je Noeminým príbuzným. Poradila jej ísť za ním, aby na nej uplatnil svoje príbuzenské právo (ujať sa opustenej vdovy, vziať si za manželku bezdetnú vdovu). Rút urobila všetko, ako jej svokra radila. Tak si môžeme všimnúť jej dôveru i poslušnosť voči svokre.
O Rút sa rozšíril v Betleheme veľmi dobrý chýr, usilovne pracovala celý deň a správala sa ako čnostná žena, hoci bola cudzinkou. Môže byť pre nás inšpiráciou lebo my, hoci sme pokrstení už od detstva, často sa nesprávame ako Ježišovi učeníci.
Už sme sa zmienili o príkaze v prospech chudobných, ktorý bol v Mojžišovom zákone, že klasy na poli, ktoré si ženci nevšimli, už nemajú zbierať, ale nechať ich chudobným. Preto mohla Rút zbierať zanechané, zabudnuté klasy. Keď sa pozrieme na duchovný význam tohto textu, podľa slov Pána Ježiša „žatva je veľká, ale robotníkov málo“, pričom klasy znamenajú duše, ktoré treba získať pre Boha na poli sveta“, tak žencami sú kňazi a duchovní a chudobná Rút zbierajúca klasy po žencoch je symbolom Panny Márie, ktorá si všíma zabudnutých, pomáha tým, ku ktorým sa Boží služobníci nedostali. Apoštolátom Panny Márie je, že práve zabudnutých a nepovšimnutých predkladá Bohu a získava mu ich.
Apoštolská činnosť Panny Márie sa prejavovala v každodennom všednom živote, cez dobré vzťahy so všetkými. A tak si uvedomujeme, že apoštolát nie je len ísť na misie do ďalekých krajín, ale aj evanjelizácia našich najbližších.
Príbeh Noeminej nevesty Rút sa skončil veľmi dobre: dostala bohabojného muža, Boh ju požehnal synom a hoci nepatrila k Izraelskému národu, stala sa prababkou kráľa Dávida a hoci cudzinka, je v rodokmeni Pána Ježiša. Tak sa priateľská Rút stala ja pre Noemi „lepšia, ako keby mala sedem synov“(Rút 4, 15).
Ako sem už spomenuli, meno Rút značí priateľstvo. Zamýšľali sme sa aj nad tým, aké je dôležité mať dobré priateľstvá, skutočné hlboké vzťahy, nad hodnotou priateľstva a o tom, ako žiť priateľstvá na Katolíckej univerzite. Čítali sme si, čo o priateľstve hovorí Sväté písmo, hlavne kniha Sirachovcova: Sir 6, 5- 17; Sir 12, 8-10; Sir 19, 13- 15; Sir 22, 24-32. Na príbehu Rút vidíme, že Boh žehná nezištným vzťahom a dobrý priateľ je Božou odmenou. Spoločne sme sa zhodli, že všetci máme ponuku mať toho najlepšieho z priateľov, Pána Ježiša, ktorý povedal: „Nazval som vás priateľmi“ (Jn 15, 15). Sv. Terézia z Avily, veľká učiteľka duchovného života, to povedala jednoducho: „Celý duchovný život spočíva v tom, že žijeme priateľstvo s Ježišom.“
Anita, študentka PFKU