V pondelok 20. októbra 2014 sme na mládežníckej sv. omši privítali hosťa – pátra Martin Halčák, SJ. Je otcom projektu – Misia India 2008. Počas homílie sme sa dozvedeli o misijnom poslaní, ktoré sa týka každého pokrsteného. Po sv. omši odpovedal na pár otázok.
Ako ste sa dostali k misiám?
„K misiám som sa dostal neplánovane. Po prvýkrát som bol poslaný provinciálom. Hovoril som provinciálovi, aby ma tam neposielal. On mi na to povedal, že keď ma pošle, nech spravím všetko preto, aby som tam šiel s naplneným srdcom. Bola to Božia vôľa. A tak som teda šiel. Po prvýkrát som bol v roku 2005 v Kalkate. Šiel som tam, ako dobrovoľník Matky Terezy, so skupinou Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.“
Aká bola náplň vašej misijnej činnosti v Indii?
„Dobrovoľníci, ktorí sú v našich misiách, pracujú v manuálnej a intelektuálnej oblasti. Väčšinou sa manuálna práca vykonáva poobede. Pracuje sa s tými obyčajnými chudobnými ľuďmi kvôli tomu, aby človek videl, že kastovníctvo nie je dobrá vec. Aj bohatý človek, ktorý si môže dovoliť ísť do Indie, má na to financie, pracuje s tými najchudobnejšími miestnymi obyvateľmi. My väčšinou pomáhame na poli, ale vyskytli sa aj situácie, keď sme pomáhali na stavbách alebo sme kopali jamy. Konkrétne sme pomáhali stavať dievčenský Dom Tomáša Munka. Po intelektuálnej stránke sa snažíme učiť deti angličtinu, pomáhame im s úlohami. Chceme, aby sa v angličtine zdokonaľovali. “
Ako vnímate miestnych obyvateľov?
„Miestni ľudia sú veľmi srdeční a otvorení. Neviem to lepšie opísať. Stretnutia s nimi sa mi hlboko vryli do môjho srdca.“
Čo vám misijná skúsenosť priniesla?
„Už len to, že som “závislý“ na Indii, že stále o nej rozprávam. Pán Boh vie pekne formovať človeka, že nakoniec človek pozerá na druhých ľudí viac než na seba. Pretože, keď budeme rozdávať, dostaneme stonásobne viac. Teraz vidím, koľko ľudí je veľmi srdečných. Aj na Slovensku je veľa takých ľudí a aj vďaka nim môžeme pomáhať v misii, ktorú tam máme. “
Čo je potrebné, na to aby sa niekto zúčastnil misií?
„Potrebná je hlavne chuť. Človek musí chcieť tam ísť a ukázať záujem. Ale to ešte neznamená, že je vhodným kandidátom na misiu. Je dobré, aby mal radosť z nejakej veci, aby mal “koníček“, napr. kreslenie alebo zdravotná pomoc. To, čo ho napĺňa, môže odovzdať, pretože musí mať chuť zaujímať sa o ľudí. Taktiež musí si vedieť zabezpečiť prostriedky. Najťažšie je zabezpečiť si lieky, injekcie, analgetiká. Ostatné veci nie sú v Indii drahé a sú pomerne dostupné. A ako som spomínal, potrebná je hlavne chuť.“
Marta Staňová, študentka FF KU