Začalo sa to niekedy pred Vianocami, keď bolo odovzdávanie seminárnych prác v plnom prúde, počas skúškového obdobia sa to všetko pomaličky premiešavalo, no a od začiatku nového semestra už kancelária UPaC funguje v trochu pozmenenej zostave. Jednak sa čiastočne zmenila zostava študentov, ktorí v kancelárií vypomáhajú (tých zavalených povinnosťami nahradili nové či staronové tváre) a jednak do nášho tímu pribudli dobrovoľníci a ľudia vykonávajúci absolventskú prax.
Nakoľko sa tím UPaC už celkom pekne rozrástol, rozhodli sme sa, že bude vhodné, ak našich členov postupne predstavíme aj širšej študentskej verejnosti. Ako prvý prišiel na pretras náš dobrovoľník Marek Grznár. Je to presne ten, s ktorým sa so železnou pravidelnosťou stretávate vždy v poobedňajších hodinách. Marek nie je typ človeka, ktorý by zbytočne plytval slovami a medzi jeho pozitívne vlastnosti patrí fakt, že zásadne uprednostňuje inteligentné mlčanie pred utáranosťou, ja som sa však rozhodla, že z neho predsa len zopár slov vytiahnem.
Na začiatok nám povedz niečo o svojej minulosti. Čo si vyštudoval?
Možno to niekoho prekvapí, ale v čase, keď som sa rozhodoval pre výber strednej školy, ani nachvíľu som nezapochyboval o tom, že najlepšou voľbou pre mňa bude obchodná akadémia. Ekonomika ma totiž fascinuje, a to asi hlavne preto, že je to oblasť, v ktorej sa neustále niečo mení, a tak je nevyhnutné sledovať všetky nové informácie. Po skončení strednej školy som zvažoval hneď niekoľko alternatív, no Nakoniec som sa rozhodol pre štúdium anglického jazyka a dejepisu na Katolíckej univerzite. Postupne mi začalo dochádzať, že jazyky, rovnako ako ani humanitné vedy vo všeobecnosti, nie sú tak úplne moja parketa, preto ani samotné štúdium ma príliš nenapĺňalo. A tak som to časom vzdal. Namiesto toho som sa rozhodol pre nadstavbové štúdium v odbore Cestovný ruch. Tu som získal aj certifikát Sprievodcu v cestovnom ruchu. Na Obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne som neskôr absolvoval nadstavbové štúdium v odbore Daňové služby. Podotýkam, že práve toto je oblasť, v ktorej by som v budúcnosti rád pracoval.
A čo tvoj voľný čas? Čo robíš, keď sa práve nevzdelávaš, alebo nie si v práci?
Vo voľnom čase najradšej chodievam na dlhé prechádzky do prírody. Od jari do jesene sa pravidelne chodievam bicyklovať do Ľubochnianskej doliny. Okrem toho veľmi rád plávam a cvičím. Keďže bývam na dedine, mám kladný vzťah k zvieratám – tak napríklad doma máme až dvoch psov, ale neprekážajú mi ani mačky či iné domáce zvieratá. Okrem toho počas futbalovej sezóny chodím povzbudzovať domáci tím. A nakoniec, zaujímam sa aj o počítače a elektroniku.
A teraz poďme k tvojej práci. Ako si sa vlastne dostal do UPaC?
Začalo sa to tak, že som raz úplnou náhodou natrafil na inzerát Univerzitného Pastoračného Centra. Bolo to v čase, keď som sa intenzívne pokúšal nájsť si prácu a iba tak som sa prehrabával v rôznych pracovných ponukách na internete. Šlo konkrétne o ponuku práce na pozícií administratívneho pracovníka v UPaC. Keď som sa však o miesto uchádzal, vysvitlo, že je už obsadené. Neskôr som však dostal inú ponuku, a to na vykonávanie tzv. dobrovoľníckej činnosti v UPaC. Aj keď ide iba o prácu na niekoľko mesiacov, som nesmierne rád, že som tu, medzi vami.
Hoci to tu tak trochu už odznelo, no predsa len, ako hodnotíš svoje pôsobenie v UPaC? Čo hovoríš na pracovný a študentský kolektív?
Som veľmi rád, že som dostal šancu pracovať v UPaC, a že tu môžem byť užitočný. Páči sa mi, že ľudia sú tu veľmi milí, ústretoví a vždy ochotní pomôcť, za každých okolností medzi nimi vládne priateľská atmosféra. Okrem toho mám rád Študentské prostredie, pretože sa cítim dobre medzi mladými ľuďmi. Z ich strany pociťujem dokonalú akceptáciu, skutočne mám pocit, že si veľmi dobre rozumieme. Kladne hodnotím aj celý chod kancelárie, nakoľko som schopný za taký krátky čas to posúdiť, oceňujem hlavne tunajšiu organizáciu práce. Skutočne mi nenapadá nič negatívne, čo by som mohol o tunajšom prostredí povedať. Menšiu nevýhodu vidím v tom, že pracujem v poobedňajších hodinách, a tak sa občas nestíham venovať svojim zvyčajným aktivitám.
Ako hodnotíš prácu za kopírkou? Zvykol si si na ňu?
Samozrejme, zvykol som si a to pomerne rýchlo. Páči sa mi hlavne fakt, že môžem pracovať za počítačom, je to predsa len oblasť, v ktorej sa pohybujem pomerne dobre. Nebudem však tajiť, že to nie je tak úplne moja vysnívaná práca. Keďže som vyštudoval Obchodnú akadémiu, v budúcnosti si určite plánujem hľadať prácu v oblasti administratívy.
A keď už spomínaš budúcnosť, na záver by si nám mohol čo-to prezradiť o svojich plánoch po skončení dobrovoľníckej činnosti.
Ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy, a čo sa budúcnosti týka, nikdy nie je nič celkom isté, ja však môžem takmer s istotou povedať, že v budúcnosti už neplánujem ďalšie štúdium. Vzdelanie je samo o sebe pozitívnou vecou, ja však túžim po sebarealizácií a samozrejme, ani zárobok nie je na zahodenie. Mojím najväčším snom je nájsť si stabilnú a trvalú prácu, najlepšie v oblasti administratívy. Zvyšok nechávam na náhodu, nechám sa prekvapiť tým, čo mi život prinesie.