Drahý Priateľ,
…vrátila som sa domov. Svetové dni mládeže v Brazílii boli veľkolepé. Píšem tieto riadky vďačná a plná radosti, že smiem. Túžim Ti porozprávať, aké veľké veci mi urobil Boh.
Mala som v sebe túžbu stretnúť sa so Svätým Otcom a mojimi bratmi a sestrami v Brazílii. Počúvaj dobre, tá túžba stačila. Pán pánov a Kráľ kráľov to chcel, a to je hodné zamilovania sa do môjho Stvoriteľa.
Túžila som sa dobre pripraviť na toto svetové stretnutie. Čítala som si posolstvo Benedikta XVI. k 28.SDM, kde pozýval stať sa Kristovým učeníkom, pretože „viera zosilnieva, keď sa podáva ďalej“ (encyklika Redemptoris missio, 2). Spolu s priateľmi, súputníkmi, sme sa stretávali a modlili za tento úmysel. Rozprávali sme sa a študovali Brazíliu, Sao Paulo a Rio de Janeiro, pútnické miesto Aparecida, mestá, ktoré sme mali navštíviť.
Leteli sme 15oookm, vyše 20hodín vo vzduchu – Budapešť, Londýn, Atlantik, New York, rovník a stále ešte dlhá cesta pred nami. Unášali sme sa nad vzlietnutiami, okoštovali sme Boeing-ové menu, hrali sme piškôrky, pozreli sme si Hobbita a jeho neočakávanú cestu, snívali sme v oblakoch, modlili sme sa a tak veľmi sa tešili.
Brazília je zelená, je veľká, je v mojom srdci. Istotne by sa zapáčila aj Tebe. Prvý dotyk a veľkomesto Sao Paulo. Vrúcne objatie pohostinnosti bratov Saleziánov, prvé portugalské slová – Bom dia-Dobrý deň, Obrigada-Ďakujem. To mesto je obrovské, v jeho aglomerácií žije viac ako 22 miliónov ľudí. A medzi nimi moji vzácni brazílski priatelia.
Rio de Janeiro – doslovne „Januárová rieka“. Štát Rio de Janeiro sa môže pochváliť viac než 50 kilometrami pláží. Maracaná štadión drží rekord v najväčšej návštevnosti futbalového zápasu v histórii. Pôsobivá budova Municipal divadla, bola navrhnutá podľa parížskej opery, v snahe napodobniť rafinovanosť francúzskej metropoly. V kontraste s miestnou kultúrou a vierou sú tu tzv. „favelas“. Sú to časti mesta, ktoré tvoria prevažne chatrče. Približne 20 percent miestneho obyvateľstva sú rôzni banditi a drogoví díleri. Väčšinu ale tvoria obyvatelia s pravidelným zamestnaním. Mnohí ale nemajú na výber a stávajú sa súčasťou tejto neobľúbenej časti Ria.
Brazília ako moja Letná Univerzita Zrelosti. Jeden mesiac ponúkol toľko mnohých, neobvyklých situácií. Fyzická únava, tak ďaleko od domova, veľké mesto, nie málo ľudí ponúklo priestor pomôcť blížnemu. Pozrieť sa v pravde a jednoduchosti na seba, kým som, keď sa nik nepozerá. Potrebovala som sa začať modliť. Inak modliť. Slovami, „Pane, ak sa na mňa nik neusmeje, ja sa rozhodujem usmievať na ľudí. Pane ak ma dnes nikto neosloví milým slovom, ja sa rozhodujem potešiť a povzbudiť láskavým slovom ľudí navôkol. Otče ak ma dnes nikto neobjíme, ja sa rozhodujem aspoň duchovne objať každého, s kým sa stretnem. Tak mi Pán pomáhaj. “
Celé evanjelium je stále zdôrazňovanie o potrebe a veľkosti Božích prikázaní až tak podstatne, že bohatému mladíkovi, a všetkým nám povedal: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania! Mt 19,17“. Svätý Otec František ponúkol a povzbudzoval k žitiu prikázaní. Veď preto nám boli dané, aby sme boli šťastní – prešťastní. Nič prelomové, nič doposiaľ nepoznané. Potrebovala som túto Pravdu počuť, počuť ju v tak vzdialenej zemi. Pán si nás odviedol až za obratník Kozorožca a prehovoril k nám (zrejme, kvôli väčšiemu súkromiu:-) ).
Najdrahší Priateľ, chcela by som Ťa objať, objatím Krista Vykupiteľa z vrchu Corcovado. Tvoje úmysly som predkladala, kde to len bolo možné. Ver mu. Kristov hlas volá nás: „Kráčaj stále za mnou, nájdi tých čo máš nájsť a daj im nové ráno“.
V radosti ostáva,
Lucia+
P.S. Keď sa stretneme, naučím Ťa pravú brazílsku sambu!